Vikingovia
VIKINGOVIA Niektoré barbarské kmene, ktoré v rokoch 350 – 550 podnikali nájazdy do Európy sa usadili v Škandinávií. Okolo roku 700 žili ich potomkovia – Vikingovia – v Nórsku, Švédsku a Dánsku, kde sa venovali obchodovaniu a poľnohospodárstvu. Vytvorili účinný systém spravovania krajiny a spôsobu vlády. Príslušníci miestnych spoločenstiev sa stretávali na zhromaždeniach zvaných „ting“, kde hlasovaním riešili právne otázky a súdili zločincov ( tí sa mohli stať otrokmi na roľníckych usadlostiach v Škandinávii, alebo ich mohli predať do cudziny ). Keďže počet obyvateľstva rástol, pôda už nestačila pre všetkých, a tak okolo roku 800 mnohí odvážlivci opúšťali domovy a hľadali nové územia. Útočili na pobrežia Británie, Írska a Francúzska. Vikingskí obchodníci podnikali dlhé plavby cez nezmapované moria, na ktorých objavili nové územia a otvorili nové obchodné trasy.
PÁNOVIA MORÍ Vikingovia boli najlepší stavitelia lodí v Európe. Stavali veľké obchodné knary a dlhé rýchle langskipy, ktoré využívali pri vojnových výpravách a pri rybolove. Lode mali nízky ponor, čo umožňovalo pristáť s nimi aj mimo prístavu a plaviť sa po riekach. Plachtou na stožiari sa zvyšovala rýchlosť. Asi roku 800 zaviedli Vikingovia kýl, základný nosník kostry lode, ktorý zvýšil stabilitu plavidla na rozbúrenom oceáne. Uskutočňovali dlhé obchodné, ale i dobyvačné plavby. Keď museli pokračovať v ceste po súši, vytiahli člny z vody a buď ich ťahali alebo ich presúvali na gúľajúcich sa brvnách. V zime putovali po zamrznutých hladinách riek a jazier. Obchodovali s celou Európou i západnou Áziou ( vyvážali šperky, kožušiny, kože a otrokov a vracali sa s nákladom bronzových, strieborných i sklenných nádob, keramiky a látok). Podnikali prvé známe plavby na Island, do Grónska a Severnej Ameriky. Doklady z Newfoundlandu neďaleko východného pobrežia Kanady svedčia o tom, že Vikingovia dosiahli Ameriku takmer pred 1000 rokmi, teda dávno predtým, ako sa Kolumbus roku 1492 vydal do Západnej Indie. Okolo roku 985 n. l. vietor odklonil z pôvodného kurzu expedíciu Vikinga Bjorna Herjolfossona, takže sa dostala na dohľad pobrežia Sev. Ameriky. Ale Herjolfosson tam nepristál , vrátil sa do vikinskej kolónie v Grónsku a rozšíril novinky o záhadnej novej pevnine. Vyhľadať túto novú pevninu nazvanú Vinland sa vybral Leif Erikson. Hoci sa Erikson zrejme pokúsil osídliť Newfoundland, Vikingovia na novom území dlho nevydržali.
Azda boli príliš ďaleko z domova alebo ich bolo málo na založenie sídliska. V 60. Rokoch 20. Storočia našli archeológovia základy vikinského domu pod kováčskou dielňou v L´ Anse Aux Meadows. Tento nález pokladáme za doklad o prvej vikinskej osade v Severnej Amerike. Vikinskí bojovníci drancovali cudzie pobrežia – najmä Británie, Francúzska a severozápadnej Európy, kde sa potom mnohí usadili a stali sa roľníkmi či remeselníkmi. Napríklad Island kolonizovali asi od roku 860.
ŽIVOT NA ROĽNÍCKEJ USADLOSTI Väčšina vikingských rodín aj ich otroci žili na roľníckych usadlostiach. Ťažkou prácou získavali všetko, čo potrebovali pre život. Pestovali jačmeň a ovos, z ktorých si pripravovali chlieb a kašu, chovali hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané a hydinu. V blízkosti jazier a mora bol rozšírený rybolov. Rodiny zväčša žili v dlhých domoch obdĺžnikového pôdorysu. Ohniská vo vnútri slúžili na varenie, ale aj ako zdroj tepla a svetla. Priamo v usadlosti bývala kováčska dielňa, kde sa vyrábali železné nástroje. Zariadenie domov tvorili masívne stoly, stoličky s vysokými operadlami alebo trojnožky, drevené postele i lavice na spanie zahĺbené do zeme. Vikingské ženy sa starali o chod domácnosti, varenie a pradenie. S manželom užívsli spoločný majetok a mohli vlastniť pôdu. V čase keď sa ich muži zúčastňovali na lúpežných výpravách, nosili kľúče od usadlosti na znak toho, že im bolo zverené hospodárstvo.
REMESELNÍCKA VÝROBA Vikingskí remeselníci vyrábali z prírodných materiálov predmety každodennej potreby ako napr. hrebene, ktoré boli z kostí a parohov. Lampy, ktoré boli naplnené rybím olejom, viseli na povrazoch zo stropu a osvetľovali dlhé domy, ktoré nemali okná. Mnohé kuchynské riady sa vyrábali z nórskeho mastenca. Na váženie obyčajného tovaru používali obchodníci olovené závažia. Vzácne kovy zlato a striebro, slúžiace ako platidlo, vážili na miskovitých váhach.
PÍSMO Písmená abecedy používanej Vikingmi sa volajú runy. Bežné runové záznamy sa ryli do dreva, kovu alebo kameňa. Našli sa aj do kameňov vyryté príbehy z vikingskej histórie. V jednom z nich sa spomínajú Variagovia - Vikingovia, ktorí slúžili v kráľovskej garde byzantského panovníka. Básnici zvaní skaldi ospevovali boje a hrdinstvá, ale rozprávali aj legendy o bohoch, či už o Odinovi, bohovi vojny a smrti, a či o vládcovi oblohy Thorovi. Mnohé z príbehov boli neskôr spísané, a tak vznikli ságy. Väčšina ság boli spísaná na Islande a zachytila udalosti, ktoré sa odohrali pred niekoľkými storočiami.
Runovú abecedu tvorilo 24 znakov, asi roku 500 vznikol škandinávsky variant so 16 písmenami. POHREBY Dôležitou súčasťou pohrebných rituálov bol čln. Vikingovia verili, že duša mŕtveho sa vydáva na plavbu na druhý svet, preto príslušníkov kráľovských rodín a šľachty pochovávali v člnoch spolu s potravou a majetkom. Vikingovia uctievali pohanských bohov – napr. Odina Tora. Keď prijali kresťanstvo, s pohrebmi člnov prestali. Chudobnejší sa museli uspokojiť s nenáročnejším pohrebom – zvyčajne ich spálili alebo pochovali do obyčajného hrobu označeného kameňmi v podobe člna.
|