Účelom trestného konania je zistiť, resp. vyhľadať spáchania trestného činu a najmä jeho páchateľa. A keďže „vyhľadať“ sa v latinčine povie „inquirere“, vyhľadávanie sa nazýva inkvizícia. Je to stredoveká súdna inštitúcia katolíckej cirkvi stíhajúca kacírov, uskutočňuje veľmi prísne a fanatické vyšetrovanie. Je taká stará, ako azda samo ľudstvo. Na vstupných bránach do stredovekých miest bol do kameňa vyrytý nápis, ktorý hlásal hlavné poslanie mestského štátu (polis): „Spupných krotiť a slabých chrániť.“ Zaiste ušľachtilé poslanie, lebo práve slabí potrebujú ochranu proti násiliu. Lenže ak má obec (štát) úspešne krotiť spupných a potláčať násilie na slabých, musí mať na to donucovacie prostriedky. Preto vzniklo úslovie, že štát je organizované násilie. Potláčateľská funkcia štátu sa najvýraznejšie prejavuje vo výkone trestného súdnictva. Keďže sa súdom dala moc (povinnosť) ex offo vyhľadávať trestné činy, a teda nenechávať to na osobnú iniciatívu obžalobcu, zväčša poškodeného, ako to bolo v období čistého akuzačného procesu, bolo treba tento spôsob vedenia trestného procesu normatívne upraviť, a teda zaviesť určitý druh právnej istoty. Deformácia tohoto procesu sa začala až vtedy, keď už prestali vyhľadávať objektívnu pravdu, ale za vinníka začali pokladať, toho, o kom sa rozhodlo, že má byť podrobený tortúre (s pojmom inkvizícia sa spája pojem tortúra, t. j. špecifický druh mučenia v trestnej justícii). A práve tento má bohatú a pestrú históriu) t. j. vopred sa mimosúdne rozhodlo o niekoho vine dekrétom a inkvizičná tortúra sa použila na dôkaz správnosti tohto rozhodnutia. Vopred si vyhliadli vinníka a potom ho už len donucovali k priznaniu. Najpotrebnejšie, ale aj najľahšie to bolo pri stíhaní kacírov a čarodejníc. K tomu, aby sa inkvizičný proces takto zdeformoval, musela pristúpiť ďalšia skutočnosť, ktorej vplyvu sa inkvizičný procesný orgán – sudca nemohol vyhnúť. Nenahol sa jej vyhnúť preto, lebo išlo o určitý druh psychózy. Stredoveká spoločnosť bola pod vplyvom dogmy o existencii diabla a jeho výčinoch. Diabol na rozvrátenie cirkvi, t. j. na rozvrátenie správneho Kristovho učenia, raz používal kacírov a inokedy kresťanom spôsoboval škody pomocou svojich agentiek – čarodejníc, bosoriek. Pod vplyvom tejto dogmy bola spoločnosť podozrievavá. Stačila najmenšia indícia a ľudia začali niekoho podozrievať z kacírstva a neskoršie zo spolčenia s diablom.