referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Vyspelé kultúry Mezopotámie
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: neuvedeny
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 978
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 

550 Kýros II.
zosadil médskeho kráľa a sám sa vymenoval za vládcu
Perzie.Jeho nástupcovia zväčšili dosah ríše až po rieku
Indus, Čierne a Kaspické more, po Egypt. Úpadok
staroperzskej ríše sa začal povstaním iónskych
miest.Pokračoval porážkov Peržanov pri Maratóne (490),
Salamíne (480), Platajach (479) až po pád posledného
kráľa Dareia III. v bitkách pri Isse (333) a Gaugamele
(331) Alexandrom Veľkým.

Architektúra

Nedostatok kameňa v Mezopotámii, zato však dostatok
kvalitnej hliny podnietil rozvoj tehlovej architektúry,
ktorej dávala istú monumentálnosť farebná glazúra, ktorou
sa pokrývali tehly.
Babylon, najväčšie mesto novobabylonskej ríše malo
mať obvod asi 90 kilometrov. Podľa iných údajov síce iba
70 kilometrov ale aj tak to je dvakrát viac ako obvod
Londýna z polovice minulého storočia. Koľko muselo mať
potom toto mesto obyvateľov ? Londýn mal vyše 2 000 000 a
troj či štvorposchodových domov v ňom nebola ani
tretina.. . Ešte viac udivujú rozmery hradieb tohto
mesta. Mesto malo tri pásy hradieb. Tieto mali byť 22
metrov vysoké.. .Hradby mali niekoľko 100 veží a na
vonkajšej strane boli obložené glazovanými tehlami s
fantastickými ornamentami a reliéfmi bohov, drakov a
bojovníkov so zbraňou v ruke. Reliéfmi levov a drakov
boli vyzdobené aj 7 metrov vysoké hradby Mardukovej
cesty, vedúcej od veľkej brány k Ištarinej bráne a okolo
kráľovského paláca k Mardukovmu chrámu. Mesto bolo
členené ulicami v pravom uhle a malo niekoľkoposchodové
domy. Medzi technické zázraky patrili 400 kilometrov dlhý
kanál kráľov, spájajúci Eufrat a Tigris a babylonský
akvadukt. V antike sa za jeden divov sveta považovali
visuté záhrady kráľovnej Seramis, postavené v Babylone v
rokoch 810 - 806 pnl.
Za naše vedomosti o Babylone vďačíme nemeckému
archeológovi Robertovi Koldeweyovi. Podarilo sa mu medzi
r. 1899 a 1917 objaviť hlavnú bránu mesta- Ištarinu bránu
a taktiež najdôležitejší objekt v Babylone- babylonskú
vežu. Tento zikkurat mal podstavu štvorca so stranou 91
metrov a výšku 79.25 metra.
Mesto malo tvar štvorca sa stranou dĺžky 120
stadií,teda vyše 22 kilometrov.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Podobné referáty
Vyspelé kultúry Mezopotámie SOŠ 2.9581 1277 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.