Okolo roku 1400 pred Kr. začali Mykénčania zakladať obchodné kolónie v pobrežnej oblasti východného Stredomoria. Keď došlo k úpadku mykénskych centier, nastalo v gréckom svete obdobie zmätkov, ktoré nazývame aj obdobím tamna. Civilizácie a kultúra sa vtedy vyvíjala len pomaly. Niekoľkým mestským štátom (polis) sa však podarilo opäť vzchopiť. Vystupovali viac–menej nezávisle a vláda v nich mala rozličné formy: od tyranie po demokraciu.
Už v archaickom období (800 – 500 pred Kr.) sa začalo prejavovať výnimočné umelecké nadanie Grékov, zo začiatku najmä v sochárstve a v maliarstve na keramiku. Gréci začali získavať čoraz silnejší vplyv v stredomorskom obchode. Od 8. storočia pred Kr. zakladali obchodné kolónie v zahraničí a postupne sa tak sformovalo Veľké Grécko (Magna Graecia).
V Grécko – perzských vojnách (500 – 450 pred Kr.) sa Peržania niekoľko ráz pokúsili napadnúť Grécko. Spojeným gréckym silám od vedeným Sparty a Atén sa ich nakoniec podarilo poraziť. Po tomto víťazstve nastalo obdobie, ktoré nazývame zlatým vekom gréckej kultúry. Hospodársku prosperitu sprevádzala rozkvet filozofie, matematiky, astronómie, medicíny, literatúry, divadla, výtvarných umení a architektúry. Výdobytky Grékov zostali utajené pre zvyšok Európy, až kým ich neobjavila renesancia o 2 000 rokov neskôr.
Za vlády Perikla (495 – 405 pred Kr.) nastal všestranný rozkvet Atén spolu s vyvrcholením demokratického zariadenia. Konflikty medzi jednotlivými mestskými štátmi však nakoniec vyústili do bratovražednej peloponézskej vojny (431 – 405 pred Kr.), v ktorej Sparta zvíťazila nad Aténami. Roku 338 pred Kr. obsadili Grécko Macedónčania, a keď roku 146 pred Kr. porazili Macedóniu Rimania, stalo sa Grécko súčasťou Rímskej ríše.