Templársky rád
V roku 1119 rytieri Hugo z Payns a Geoffroy zo Saint-Omer založili Rád chudobných rytierov Kristových a chrámu Šalamúnovho, podľa čoho zakrátko zmenil svoje meno na Templársky rád ( templum = chrám ). Ich poslaním bolo pomáhať a poskytovať ochranu pútnikom na ceste do Jeruzalema. Pápež Inocent II. Bulou z roku 1139 podporil rozvoj rádu. Templári sa usadili v celej Európe a Palestíne a potvrdili svoje dvojité poslanie -mníšske a vojenské. O sto rokov neskôr mal rád pod kontrolou 3468 hradov, pevností a prislúchajúcich obydlí. Templári mali veľmajstra, ale pri každodennom dôležitom rozhodnutí musel získať väčšinu hlasov kapituly - rady veľkých komtúrov. V každej provincii bol regionálny komtúr, ktorý dohliadal na preceptorov, z ktorých
každý dohliadal na niekoľko domov. Rytieri v bielych plášťoch s červeným krížom
sa zúčastňovali na každom veľkom boji proti nevercom v Španielsku a Palestíne. Koncom 13. storočia rozpad Byzantskej ríše vyvolal hromadný príliv moslimov do Svätej zeme: po ich porážke sa Templári vrátili späť do Európy.
MNÍSI, RYTIERI.. A BANKÁRI
Templári rozvíjali obchod a ponúkali najvyššiu možnú bezpečnosť. Templárske cesty na Blízkom východe a neskôr aj v Európe strážili rytieri, ktorí zasahovali proti lúpežníkom. Keďže platiť striebrom bolo nepohodlné, vytvorili systém výmenného listu, ktorým platili talianski bankári – Lombarďania. Početné komandérie vo Francúzsku a v celej Európe tvorili uzavretú časť bankových pobočiek. Majetné osoby si postupne zvykli dávať pod ochranu svoje majetky templárom: sám kráľ im zveril pod ochranu svoju pokladnicu a jeho pokladník bol z Templu. V niektorých krajoch, napríklad v Champagne, sa komtúri stali kráľovými vyberačmi daní. Ich rukami prechádzali vysoké sumy. Na vrchole moci mali templári približne 2 milióny hektárov poľnohospodárskej pôdy. Rád bol majiteľom polovice parížskych budov a poberal peniaze za ich prenajímanie. TAJOMSTVO LA ROCHELLE
Bohatstvo templárov pravdepodobne nepochádzalo len z týchto známych zdrojov. Tajomstvom bola zahalená činnosť templárskej flotily v prístave La Rochelle. Rybárska osada bola jednou z najdôležitejších komandérií. Začínalo sa tu sedem templárskych ciest, ktoré viedli na vidiek. Prítomnosť tejto flotily v La Rochelle sa nedala dobre zdôvodniť: cesty do Anglicka začínali vo Flámsku. Jean de la Varende vo svojom diele Šľachtici vyslovil smelú hypotézu: templári cestovali do Ameriky, kde ťažili v baniach striebro.
Ako mohli poznať cestu do Novej zeme dávno pred tým, ako ju objavil Kolumbus? Vďaka Normanďanom, ktorí si zachovali spomienku na vikingský ¨Vinland¨. Potvrdzujú to staré mapy zo Španielska, ktoré patrili templárom a ktoré študoval Kolumbus a v stredoveku vzácne striebro. Napriek tomu, že sa nevedelo o existencii baní, v umeleckých dielach a v písomných prameňoch sa začína často spomínať existencia a obeh strieborných mincí. PÁD TEMPLU
V piatok, 13. októbra 1307, Filip IV. Pekný prikázal pozatýkať všetkých templárov žijúcich v kráľovstve. A ich skutočný zločin? Požičali kráľovi peniaze. On sa rozhodol, spoliehajúc sa na pápežovu podporu, radšej ich usmrtiť, ako im vrátiť peniaze. „So súhlasom svätého koncilu sme stanovili zánik stanov rádu, jeho oblečenia, ba dokonca aj jeho mena.(...)Týmto zakazujeme všetkým osobám vstupovať do rádu, nosiť jeho oblečenie a správať sa podľa templárskych spôsobov (...). Konečne, rozhodli sme, že jeho majetok (majetok rádu) bude naveky patriť nemocnici svätého Jána Jeruzalemského...‘‘ Touto bulou Ad Providam z roku 1312 pápež Klement rozhodol o osude templárskeho bohatstva. Kráľovi muži však v komandériach nenašli ani striebro, ani zlato, ani archívy. Jediné, čo mohli zabaviť , boli pozemky a budovy. Kde sú teda poklady Templu?
SKRÝŠE A TAJOMSTVÁ
Najväčšia časť bohatstva, patriaceho Templu, nebola zo vzácneho kovu: Templ dal do obehu svoje peniaze skupovaním pozemkov a nehnuteľností. V každej komandérii však bolo stále dosť peňazí v hotovosti na výdavky a preplácanie šekov. Boli to malé pokladnice. Na príprave úkrytov sa pracovalo veľmi dlhý čas: každá komandéria bola postavená na sieti podzemných chodieb a priestorov, v ktorých sa ľahko našla vhodná skrýša a utajené miesto. Sieť umelých rybníkov, ktoré ležali vedľa budov, privádza k myšlienke, že jeden z nich sa mohol podľa potreby vypustiť a pokladnice môžu byť pod jeho dnom. Prečo nie? Hľadači pokladov sa však nedostali ďalej: napríklad v Orientálnom lese, významnom templárskom mieste v champagnenskom kraji, je viac ako 55 rybníkov, čiastočne napustených a zarastených krovím.. Opát Sauniéres našiel v Rennes-le-Chateau niekoľko pokladníc. Tvrdí sa však, že tajomstvo úkrytov sa nachádza v Chinone. Templárski hodnostári vyryli tajné symboly do kameňov v sále, kde boli zadržaní až do svojej popravy: horiace srdcia, kríže, nebo-peklo, trojité opasky a iné symboly. Ezoterici tvrdia, že tento rébus raz umožní zasväteným nájsť skrýšu najväčšieho pokladu, ktorý
sa pripisuje templárom: svätý grál.
Zdroje:
Nevyriešené záhady sveta -
|