V čele stáli Antonín Švehla a Milan Hodža – centralistickí politici.
2. Československá strana lidová. Jej program vychádzal z učenia kresť. solidarizmu, bola za súčinnosť všetkých zložiek a vrstiev obyvateľstva, sociálnu spravodlivosť, práva menšín a rozvoj vzdelanosti a kultúry v kresť. duchu. Oporu mala u drobných poľnohospodárov, robotníkov a postupne aj u mestskej inteligencie.
3. Národnosociolistická strana. Sústreďovala časť robotníckych a živnostenských vrstiev, úradníkov a inteligenciu. V popredí stála národnostná otázka a rovné práva národných minorít. Bola proti štátnemu socializmu. Hl. predstavitelia boli Edvard Beneš a Ivan Dérer.
4. Národnodemokratická strana. Vychádzala z liberalistickej ideológie. Odmietavo sa stavala k nemeckej menšine, jej prioritou bol konzervatívny nacionalizmus. Základňu mala v podnikateľoch a štátnej byrokracii.
5. Sociálnodemokratická strana. Pôsobila celoštátne. Oporu mala hlavne u inteligencie, príslušníkov voľných povolaní a mestských pracujúcich. Odmietala radikálne zmeny a vyslovovala sa pre postupné politické a hospodárske reformy.

Na Slovensku pôsobili:

1. Slovenská ľudová strana. Vznikla v decembri 1918 ako frakcia z katolíckeho krídla Národnej strany. Roku 1925 sa premenovala na Hlinkovu Slovenskú ľudovú stranu. Na jej čele stál Andrej Hlinka. Viedla národné zápasy o automómnu samosprávu ® opierala sa Pittsburgskú dohodu.
2. Slovenská národná strana. Tvorili ju evanjelici M. Rázus a E. Stodola.

K českým stranám patrili ďalej Živnostenská strana, Lidová strana, Národní demokracie a Komunistická strana.


O ÚSTAVE

Ústavu ČSR prijalo prijalo Národné zhromaždenie 29. 2. 1920. Platila do roku 1938. Jej vzorom bola francúzska ústava z roku 1875, okrem toho obsahovala ešte aj prvky z iných ústav. Štátnu moc delila na tri časti:

1. Výkonná moc – vládu tvorili zástupcovia strán, ktoré získali väčšinu.
2. Zákonodárna moc – najvyšším zákonodárnym orgánom bolo Národné zhromaždenie
3. Súdna moc – zabezpečovala dodržiavanie zákonov

Ústava potvrdila všetky slobody vydobité už za Rakúsko – Uhorska a rozšírila ich o tajné hlasovacie právo a o volebné právo do miestnych a okresných zastupiteľstiev. Zakotvila hlavu štátu. Tú volilo Národné zhromaždenie a prezident vymenovával vládu. Republika sa budovala ako buržoáznodemokratický štát založený na 3 zásadách T. G. Masaryka:

· DEMOKRACIA – hl. triedou bola buržoázia.