Hneď pri vzniku ČSR sa ozvali aj český Nemci, ktorí odmietli nárok československého štátu na nemecké územia a ohlásili vznik autonómneho útvaru v rámci nemeckého Rakúska pod názvom Deustchebohmen s centrom v Liberci. Hneď nato Nemci z Moravy a Sliezka vytvorili vlastnú provinciu s názvom Sudetenland a vzápätí ich nasledovali Nemci z južnej Moravy a Šumavy. Všetci vyjadrovali prianie stať sa súčasťov nemecko-rakúskeho štátu, a v tomto zmysle požiadali o podporu amerického prezidenta Wilsona. Hoci ten na ich žiadosť nijako nereagoval a českým úradom a armáde sa do roku 1918 podarilo všetky uvedené územia spacifikovať a dostať pod jednu spoločnú správu, aktivita nemeckého etnika počas 1.ČSR tým nebola zažehnaná. Napr. už v roku 1926 sa dostávajú jeho predstavitelia do vlády, ale oveľa vážnejším do budúcnosti sa stal vznik sudetonemeckého národného hnutia, ktoré sa r. 1933 sformovalo do politickej Sudetonemeckej strany vedenej Konradom Henleinom. Tejto strane sa vo volebnej spolúpráci so slovenskom karpatonemeckou stranou podarilo volebné víťazstvo.
Podobné úsilie ako Nemci vyvýjalo aj maďarské etnikum, ktoré sa prejavilo predovšetkým v 30.rokoch už ako výrazne iredentistické. Ich snaha o revíziu Trianonskej zmluvy a rozbitie stability československého štátu smerom do vnútra i navonok (malá dohoda) bolo až okate riadené z Budapešti. Maďarské strany počas celého obdobia existencie 1.ČSR získavali stabilný a pomerne vysoký počet volebných hlasov v každom volebnom období. Po r. 1935, keď sa zjednotili do Maďarskej národnej strany (Esterházy) sa svojím napojením na Budapešť ani netajili a hoci na prvý pohľad paradoxne, podporovali program HSĽS a SNS s cieľom vytvorenia autonómie Slovenska, ich konečným cieľom zjavne nebola politická samostatnosť Slovenska, ale rozbitie československého štátu a vďaka tomu opätovné pripútanie Slovenska k tzv. veľkému Maďarsku. V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že tak isto ako aj český a slovenský národ, ani nemecký a maďarský nebol politicky jednoliaty a všetky národnostné zoskupenia v sebe zahŕňali celú škálu politického spektra od krajnej ľavice (komunisti) po krajnú pravicu (fašisti). Špecifickú skupinu tvorili obyvatelia Podkarpadskej Rusi, ktorí sa počas celej existencie 1.ČSR nijako výraznejšie politicky neprejavovali.
Židia spolunažívali na našom území v pokoji viacmenej už dlhé stáročia a hoci prvá polovica 20.storočia priniesla niekoľko vĺn antisemitizmu, na Slovensku sa tvrdo a výrazne prejavil až po mníchovskom diktáte v r.1938, resp. po vzniku slovenského štátu 14.3.1939 prebratím ideológie árijskej výlučnosti a antisemitizmu z nacistického Nemecka, v praxi presadzovanej prijímaním protižidovských zákonov až po tzv.