sa do vojny zapája Rumunsko, ktoré je následne obsadené nemeckými silami, čím sa Nemci dostávajú k životne dôležitým dodávkam ropy
• v Európe všetky mužské sily sú využívané na frontoch → pôda ostáva neobrábaná a rozrastá sa hlad, zásobovanie armády zlyháva. To podnecuje nepokoje.

Rok 1917
• Nemci obnovujú totálnu ponorkovú vojnu podľa hesla "Potop čo vidíš"
• Reakciou VB bola ochrana konvojov obchodných lodí torpédoborcami→ neúspech nemeckej blokády
• 6.4. 1917- USA ako odpoveď na znovuvyhlásenie ponorkovej vojny (zámienkou je potopenie Lusitánie v roku 1915) vstupuje do vojny proti Nemeckej ríši a o niekoľko mesiacov vypovedáva vojnu aj Rakúsko-Uhorsku
• v krajinách sa začína šíriť nespokojnosť s vedením vojny. V mnohých prerástla až do štrajkov (Nemecko, Francúzsko). Pre národy bola vojna aj príležitosť vyjadriť svoju túžbu po nezávislosti (Írsko, Poľsko, národy RU)
• 27.2. vypukla v Rusku februárová revolúcia, ktorá zosadila cára a cárizmus. Mikuláš II. bol prinútený abdikovať a vlády sa ujala dočasná vláda menševikov a sociálnych revolucionárov (eserov) pod vedením Kerenského a soviety (ľudové orgány moci) robotníkov a vojakov, ktoré viedli boľševici na čele s V.I. Leninom a L.D. Trockým
• 7.11. (27.10.) zvrhli boľševici ruskú dočasnú vládu a vypukla tak Veľká októbrová socialistická revolúcia. Predsedom Rady ľudových komisárov sa stal Lenin a nastolil diktatúru proletariátu. Medzi prvé opatrenia vlády patrili:
- dekrét o mieri (Lenin: "Rusko nemôže bojovať už ani jeden deň")
- dekrét o pôde (nesplnené)
- deklarácia práv národov Ruska (nerešpektované)
• Rusko sa snaží separátne uzatvoriť mier s Nemcami, a tak posiela delegáciu na čele s komisárom Trockým- neúspešná
• november- bitka pri Caporette- talianska armáda utrpela drvivú porážku nemeckými a rakúsko-uhorskými vojskami
• vznik Najvyššej medzispojeneckej vojnovej rady a vrchným veliteľom dohodových vojsk sa stáva francúzsky maršál Ferdinand Foch

Rok 1918
• V januári americký prezident Woodrow Wilson vypracoval 14 bodový mierový program a predkladá ho centrálnym mocnostiam. Boli však odmietnuté.
• 9.2. podpísaný Brestlitovský mier (chlebový mier) medzi sovietskym Ruskom a Nemeckom. Nemecko však obnovilo boje proti Rusku, po kapitulácii sovietskej vlády sa mierové rokovania v Brest-Litovsku 3.3. uzavreli. Pre Rusko bol mier nevýhodný, stratil veľa územia v prospech Nemecka, ale už nemuseli bojovať. Lenin sa mohol sústrediť na svoj politický cieľ- nastolenie komunizmu v Rusku a na celom svete (svetová socialistická revolúcia).