Komunizmus sa však zvrhol na krutovládu.
• V marci sa rozpadol východný front a nemecké vojská sa presúvajú na západ, kde sa dostávajú až k Parížu (Luddendorffova ofenzíva), až pokiaľ nie sú zastavené v druhej bitke na Marne
• 8.8. zahájili vojská Dohody pri Amiens útok, ktorým dosiahli prielom v nemeckej obrane a zatlačili ich až po Siegfriedovu líniu do Belgicka
• Cez more do Francúzska neustále prúdili ďalšie americké jednotky a Dohoda mohla posilniť i ďalšie fronty, taliansky a solúnsky v Európe, palestínsky a mezopotámsky v Ázii. To spôsobilo, že na jeseň boli spojenci Nemecka takmer na konci síl, rakúsky cisár sa tajne pokúšal vyjednávať separátny mier a Turci boli na ústupe, keď stratili Bagdad a Jeruzalem.
• 30.9. požiadalo o mier Bulharsko, o mesiac neskôr Turecko
• 24.10. -porážka vojsk RU Talianmi na rieke Piave
• 3.11. podpísalo RU pri Padove prímerie s Dohodou- separátny mier
• 9.11. abdikácia nemeckého cisára Wilhelma II. a vyhlásenie Weimarskej republiky. Novým ríšskym kancelárom sa stáva vodca sociálnych demokratov Fridrich Ebert
• 11.11. 1918 v železničnom vagóne v Compiegnskom lese pri Paríži bola podpísaná kapitulácia Nemecka a uzavreté prímerie (maršál Foch na strane Dohody a predseda nemeckej komisie pre prímerie a poslanec Mathias Erzberger)- pokladá sa za koniec vojny
• 1919- Parížska mierová konferencia- znamená definitívny mier


Versaillský systém a povojnové usporiadanie sveta
18.1. 1919- 1921 sa v Paríži uskutočnila mierová konferencia, ktorá mala určiť vzťahy a usporiadanie Európy a sveta po 1.sv.vojne. Jej cieľom bolo zabrániť novému medzinárodnému konfliktu a udržať mocenskú prevahu štátov Dohody. O podmienkach rozhodovalo plenárne zhromaždenie, ktoré tvorilo 27 víťazných dohodových štátov. Rokovalo sa najmä o 3 hlavných otázkach:
- potrestanie Nemecka
- likvidácia revolučného hnutia
- ruská otázka
hlavné slovo mala Rada desiatich- 5 vedúcich štátov zastúpených predsedom vlády + ministrom zahr. vecí
• USA- Thomas Woodrow Wilson
• Francúzsko- Georges Clemenceau
• VB- David Lloyd George
• Taliansko- Vittorio Emmanuele Orlando
• Japonsko- cisár Makino
Na strane Nemecka zmluvu podpisovali ministri Hermann Müller a Johannes Bell

Vedúcimi osobnosťami mierovej konferencie boli Wilson a Clemenceau, ktorí predstavovali protikladné názory na potrestanie Nemecka. Wilson bol zástancom mierneho trestu pre Nemecko. Bol podporovaný Lloyd Georgom. Clemenceau naproti tomu trval na nemilosrdnom postoji voči Nemecku a na tvrdých sankciách. Základom mierových jednaní s porazenými štátmi sa stali Wilsonove podmienky z januára 1918, i keď v značne pozmenenej forme.