Obdobie dejín ľudstva nasledujúce po stredoveku a predchádzajúce najnovším dejinám. Umenovedne,filozoficky, interdisciplinárne atď. sa novovek tematizuje často j ako moderna. V tradičnej periodizácii všeobecných dejín sa toto obdobie datuje od objavenia Ameriky Kristofom Kolombom (r. 1492) do 1.svetovej vojny (1914-1918).
Názov novovek zaviedli humanisti a vyjadruje sebavedomie „ novej doby“ a zároveň isté znehodnotenie predchádzajúcich dejín. Humanizmus je filozoficko-etické stanovisko, ktorým sa ústredné miesto prisudzuje človeku, jeho blahu, potrebám a záujmom; v užšom zmysle je humanizmus najstarším renesančným učením ( Petrarca, Dante, Boccaccio) Humanizmus je orientácia na hodnotu človeka, jeho práva na šťastie, slobodu, osobný rozvoj a uplatnenie; širšie láska k človeku .
Kultúrnou náplňou obdobia novoveku je novoveká kultúra. Zahrnuje novoveké umenie, novovekú filozofiu, novovekú vedu.. . Novoveké umenie v Európe spadá do obdobia rokov 1492 – 1848. Je epochou vo vývine umenia, ktorá nasleduje po stredovekom umení. Začína renesančným umením– etapa vo vývoji novovekého umenia, ktorá je spojená s renesanciou (14.-16. storočie) a končí romantickým umením.
Renesancia (fr. renaissance = obrodenie)
- myšlienkové a umelecké hnutie tvoriace epochu medzi gotikou a barokom zhruba v intervale 14.st. - zač.17.st. Jeho ideovým východiskom bol humanizmus. Charakteristickými črtami renesancie bol dôraz na rozum, antropocentrický uhol hodnotenia a oslabovanie úlohy teológie. Renesančné myšlienkové a umelecké hnutie oživuje ideály antiky, najmä starého Grécka. V rôznych krajinách či oblastiach malo toto obdobie aj iné názvy: v hudbe sa napríklad hovorí o franko-flámskom umení 15.st., pre neskoršiu etapu (hlavne 16.st.) sa používa názov nizozemská škola; vo filozofii, vedách a práve sa píše o humanizme. Romantizmus ako konečná hranica novovekého umenia je ideové a umelecké hnutie 1. pol. 19.st. v Európe a v Amerike , ktoré našlo výraz vo všetkých oblastiach duchovnej kultúry - v literatúre, hudbe, výtvarných umeniach, filozofii (romantizmus filozofický), estetike, filológii, sociológii a v mnohých odvetviach prírodovedy. Romantizmus je odmietavou reakciou na osvietenstvo. Cieľom osvietenstva bolo nahradiť názory opierajúce sa o náboženskú a politickú autoritu názormi, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu a zároveň obstoja pred jeho kritikou.