Obdobie dejín ľudstva nasledujúce po stredoveku a predchádzajúce najnovším dejinám. Umenovedne,filozoficky, interdisciplinárne atď. sa novovek tematizuje často j ako moderna. V tradičnej periodizácii všeobecných dejín sa toto obdobie datuje od objavenia Ameriky Kristofom Kolombom (r. 1492) do 1.svetovej vojny (1914-1918).
Názov novovek zaviedli humanisti a vyjadruje sebavedomie „ novej doby“ a zároveň isté znehodnotenie predchádzajúcich dejín. Humanizmus je filozoficko-etické stanovisko, ktorým sa ústredné miesto prisudzuje človeku, jeho blahu, potrebám a záujmom; v užšom zmysle je humanizmus najstarším renesančným učením ( Petrarca, Dante, Boccaccio) Humanizmus je orientácia na hodnotu človeka, jeho práva na šťastie, slobodu, osobný rozvoj a uplatnenie; širšie láska k človeku .
Kultúrnou náplňou obdobia novoveku je novoveká kultúra. Zahrnuje novoveké umenie, novovekú filozofiu, novovekú vedu.. . Novoveké umenie v Európe spadá do obdobia rokov 1492 – 1848. Je epochou vo vývine umenia, ktorá nasleduje po stredovekom umení. Začína renesančným umením– etapa vo vývoji novovekého umenia, ktorá je spojená s renesanciou (14.-16. storočie) a končí romantickým umením.
Renesancia (fr. renaissance = obrodenie)
- myšlienkové a umelecké hnutie tvoriace epochu medzi gotikou a barokom zhruba v intervale 14.st. - zač.17.st. Jeho ideovým východiskom bol humanizmus. Charakteristickými črtami renesancie bol dôraz na rozum, antropocentrický uhol hodnotenia a oslabovanie úlohy teológie. Renesančné myšlienkové a umelecké hnutie oživuje ideály antiky, najmä starého Grécka. V rôznych krajinách či oblastiach malo toto obdobie aj iné názvy: v hudbe sa napríklad hovorí o franko-flámskom umení 15.st., pre neskoršiu etapu (hlavne 16.st.) sa používa názov nizozemská škola; vo filozofii, vedách a práve sa píše o humanizme. Romantizmus ako konečná hranica novovekého umenia je ideové a umelecké hnutie 1. pol. 19.st. v Európe a v Amerike , ktoré našlo výraz vo všetkých oblastiach duchovnej kultúry - v literatúre, hudbe, výtvarných umeniach, filozofii (romantizmus filozofický), estetike, filológii, sociológii a v mnohých odvetviach prírodovedy. Romantizmus je odmietavou reakciou na osvietenstvo. Cieľom osvietenstva bolo nahradiť názory opierajúce sa o náboženskú a politickú autoritu názormi, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu a zároveň obstoja pred jeho kritikou.

Pojem osvietenstva v naznačenom zmysle bol vytvorený reflexiou procesu globálneho prevrstvovania sa kultúry v Európe v období od 16. do 18. storočia a používa sa aj pri reflexii iných kultúrno - historických epôch a v konštitúcii ich pojmu (napríklad pri konštitúcii pojmu kultúrnohistorickej náplne posokratovských storočí v antike). V Anglicku vystupuje osvietenstvo počnúc 16. storočím v náboženstve a politike, vo Francúzsku od 17.st. spoločensky a morálnokriticky a víťazí v 18. storočí, pričom vyúsťuje do Francúzskej revolúcie 1789. V Nemecku sa osvietenstvo šíri v 18. storoči bez výraznejších vonkajších úspechov, skôr ako vnútorne formujúca sebareflexia nemeckej filozofie a literatúry v zmysle Kantových slov: Osvietenstvo je prebúdzanie sa človeka z nedospelosti zavinenej ním samým. Taliansko a Španielsko epochu osvietenstva takmer nepoznajú. Osvietenstvo v Taliansku znamená antiklerikalizmus. Základom osvietenstva je empirizmus a racionalizmus. Osvietenstvo podrobuje všetko (napr.náboženstvo , tradičné politické a spoločenské poriadky) novoobjavenému meradlu:
v znamení empirizmu je týmto meradlom zmyslová skúsenosť, v znamení racionalizmu je ním rozumový dôkaz. V obidvoch prípadoch tu ide o obrat k subjektu, o snahu oslobodiť vedomie a revolucionizovať existujúce pomery. V obidvoch prípadoch je životom osvietenstva pátos viery vo vedu a pokrok. Romantizmus bujnie v dôsledku sklamania z historických výsledkov Francúzskej revolúcie (r.1789)a vývinu meštiackej spoločnosti vôbec. Romantický intelektuál pohŕda dobre vychovanými ľuďmi, nazývajúc ich filistrami a meštiakmi, vystavuje na obdiv svoju výnimočnosť a čudáctvo, pohŕda empíriou a matematikou, dôveruje len inštinktom, intuícii, fantázii, verí nie vedeckému výskumu, lež básnikovmu citu, stotožňuje génia s Bohom (Kantova formulácia "génius tvorí ako príroda" sa stala jednou zo základných dogiem celého romantizmu. Z tohto potom romantizmus odvodzoval právo génia na to, aby sa striasol všetkých tiesnivých a všedných právd. Romantizmus dáva prednosť nemennému, stálemu pred pokračujúcim, vyvíjajúcim sa, uprednostňuje organické pred mechanickým, prapôvodné pred súcnom: nijaký romantik sa nezaobíde bez nejakého "pra-" (po nemecky "ur-"), bez nejakej prasily alebo prahmoty alebo prabytosti. Prírode dáva prednosť pred umelo vytvoreným, skonštruovaným. Romatici dychtivo čerpali zo stredovekých mystikov. Proti osvietenskému individualizmu kládol osudové spoločenstvo, pokrvnú spriaznenosť národa a mystické chápanie dejín (npríklad Schelling chápal dejiny ako neustále zjavovanie sa absolútna).

Stadiaľto pramení záujem romantických vedcov o básnické prejavy minulých dôb, o ľudovú poéziu a folklór, snaha očistiť národný jazyk od cudzích slov. Novoveká veda "Klasická novoveká veda - aspoň sama seba tak chápala - sa vyznačovala kontinuálnym vývojom na nemenných základoch."

Chronologický prehľad novoveku

1415-1522
prvá etapa zemepisných objavov 1415-1522: objavenie Ameriky 1492, objavenie cesty do Indie okolo Afriky 1498, prvé oboplávanie zemegule 1519-1522. 1453
- dobytie Carihradu tureckými vojskami sultána Mehmeda II. (1451-1481); pád byzanskej ríše; Carihrad hlavným mestom osmanského panstva. R. 1453 (podobne ako roky 1492 alebo 1517) sa kladie ako koniec stredoveku

1491-1556
Ignác z Loyoly (31. 5./1. 6. 1491 zámok Loyola pri Azapeite v provincii Guipuzcoa - 31. 7. 1556 Rím)
- španielsky filozof a teológ, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej (potvrdenej pápažom 1540 ako Jezuitský rád), stratég a organizátor protireformácie, znalec ľudí a psychológ, hlboký mystik, muž modlitby a svätec. Spoluautor ducha barokovej filozofie a vôbec iniciátor a vyjadrovateľ barokového životného pocitu. Svojimi "duchovnými cvičeniami" (modlitba, meditácie, čítania, spytovania svedomia pri úplnom mlčaní počas viacerých dní pod vedením rádového kňaza) nadobudol veľký, ešte dnes trvajúci vplyv na zbožnosť katolíckych kresťanov. 16. stor. - doba náboženských vojen; objavenie sa termínu 'tolerancia' a chápal sa niekedy pejoratívne (ako synonymum ľahostajnosti k pravde náboženských dogiem alebo k prijímaniu kacírstva). 1517
- počiatok protestantskej reformácie v Nemecku ; M.Luther pribil 31. októbra svojich 95 latinských téz proti odpustkom a iným cirkevným nešvárom na bránu kostola vo Wittenbergu. R. 1517 (podobne ako roky 1453 alebo 1492) sa zvykne označovať ako koniec stredoveku.
M.Luther –nemecký teológ , predstaviteľ protestantskej scholastiky, tvorca nemeckej reformácie, protestantizmu(luteránstva). Vo svojom spise "An den christlichen Adel deutscher Nation" (1520), ako aj v ďalších spisoch vyzýval k boju proti pápežstvu a kňažstvu, pretože poručníkujú svedomie a vieru. Boh a duša stoja bezprostredne zoči voči, iba cez vieru bude človek spasený Boží hlas v duši, to je vlastné svedomie, to je pôsobenie Boha v duši. Luther uznáva prirodzené vedenie o Bohu a mravných zásadách z rozumu, ktorý však neustále pracuje pre vieru bez toho, aby ju nahradzoval či dokonca pretromfol, a to tým skôr, že pôvodná názorná sila prirodzeného poznania postupne ochabuje. Preto Luther zastáva formálne uvažovanie pomocou logiky a jasné - nemecké, nie latinské - vyjadrovanie sa (v materčine). 1520
- M.

Luther verejne spálil pápežskú bulu, v ktorej mu pápež pohrozil kliatbou

1521
- pápež Lev X. dal M.Luthera do kliatby; wormský edikt. Luther odmietol odvolať svoje učenie

1522
- M.Luther uverejnil preklad Nového zákona

1524
- vystúpenie J. Kalvína v Ženeve .
-fr.humanista , spoluzakladateľ protestantizmu (jeho vetvy zvanej kalvinizmus), predstaviteľ reformácie vo Francúzsku

1524-1526
- nemecká sedliacka vojna

1526
- bitka pri Moháči: porážka českého a uhorského vojska otvorila Turkom cestu do str.Európy
- vznik habsburskej monarchie

1534
- začiatok reformácie v Anglicku (Act of Supremacy)

1540
- potvrdenie jezuitského rádu pápežom Pavlom III. 1543
- vychádza dielo M.Kopernika 'De Revolutionibus orbium coelestium'
- 24. 5. Kopernik +

1546-1547
- porážka evanjelických kniežat v šmalkaldskej vojne

1555
- Augsburský mier; uznanie augsburského vyznania (zásada: cuius regio, eius religio)

1596
- Varšava sa stáva hlavným mestom Poľska

1640-1660
- anglická buržoázna revolúcia

1642
Galilei, Galileo (15. 2. 1564 Piza - 8. 1. 1642 Arcetri pri Florencii)
- tal.filozof obdobia renesancie, fyzik, astronóm, matematik, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy. Galileo založil klasickú mechaniku, klasickú dynamiku, sformuloval princíp relativity pohybu, ideu inercie, zákon voľného pádu. Skonštruoval teleskop, ktorým uskutočnil dôležité astronomické objavy (objavil hory na Mesiaci, slnečné škvrny, fázy Venuše, mesiace Jupitera a i.). Galilei vychádzal z uznania Kopernikovej heliocentrickej sústavy.

1642-1727
- I.Newton –anglický fyzik, matematik,asrtonóm. Vytvoril základy infinitezimálneho počtu, klasifikoval krivky 3. stupňa, pomocou Newtonových zákonov položil základy pozemskej a nebeskej mechaniky. Pomocou gravitačného zákona odstránil rozdiely medzi pozemskými a nebeskými javmi. I. Newton je tvorcom klasickej mechaniky. Formuloval korpuskulárnu teóriu svetla, skonštruoval zrkadlový ďalekohľad. Štúdiom odporu kladeného prostredím pohybujúcemu sa telesu položil základy hydrodynamiky.

1685-1750
- J.S.Bach

1749-1832
- J.W.Goethe

1750 Anglicko
- rokoko

1758
- Ekonomická tabuľka F.Quesnaya

1759-1805
- F.von Schiller

1767-1785
- v Nemecku preromantické hnutie Sturm und Drang

1781
- vychádza 'Kritika čistého rozumu' od I.Kanta

1787
- ustanovenie prvého spisovného jazyka Slovákov - Bernolákovčiny

1788-1860
- A.Schopenauer

1789-1799
- Veľká francúzska revolúcia

1795
20.5.
- poprava siedmych vodcov jakobínskeho sprisahania v Budíne. Jakobíni vytvorili dve tajné spoločnosti (Spoločnosť reformátorov a Spoločnosť slobody a rovnosti). Program uhorských jakobínov bol formulovaný pod vplyvom revolúcie vo Francúzsku a vyložený v spisoch Katechizmus reformátorov a v Poučnej knižke pre človeka a občana. Uhorsko sa malo premeniť na federatívny demokratický štát, v ktorom by sa slovanským národom priznala svojbytnosť. Zo Slovenska sa na sprisahaní zúčastnili: Jozef Hajóczy, František Abaffy z Oravy, Samuel Vrchovský zo Skalice, Jozef Neumuller a ď. 1795-1799
- vo Francúzsku vláda direktória

1796
- víťazné ťaženie francúzskej armády do Talianska pod vedením generála Napoleona Bonaparta; začiatok rýchlej Napoleonovej kariéry

1797
- september: zmarenie monarchistického pokusu o prevrat; monarchistov vyháňajú z francúzskeho Národného zhromaždenia

1798
- nástup romantikov v anglickej poézii - vydanie Lyrical Ballads W.Wordswortha a S.T. Coleridga

1798-1857
- A.Comte

koniec 18. stor. - maďarizácia
- rozšírenie sa valčíka po celej Európe

1799-1815
- napoleonské vojny

1799-1804
- vo Francúzsku konzulát
30. roky
- na Slovensku sa formuje hnutie štúrovcov

1830
- obsadenie Alžírska Francúzskom; počiatok francúzskej expanzie do severnej Afriky
- 3. februára - medzinárodné uznanie nezávislosti Grécka v londýnskom protokole

1833
- objav dagerotypie
2. tretina
- počiatok súčastnej filozofie, súčastnej matematiky

1835
- Ch. Babbage navrhol plán samočinného počítača "analytical engine"

1836
- výprava lode Beagle, z ktorej si Charles Darwin priniesol podnety a skúsenostný materiál pre svoju descendenčnú teóriu

1837
- A. Comte prvýkrát použil termín "sociológia", ktorý sám vymyslel, vo 4. zv. svojho "Kurzu pozitívnej filozofie"

1838
- A. Gressly upozorňuje na to, že geologické vrstvy sú určené nielen rovnakým petrografickým zložením, ale aj rovnakými paleontologickými nálezmi, ktorých súhrn dostal názov "facies"

1842
- A.Comte dokončil svoje dielo "Kurz pozitívnej filozofie"

1846
- jeseň: Slovenské pohľady na vedy, umenia a literatúru. V 1. čísle zaútočil ich vydavateľ L.M.Hurban proti Hlasom. Proti nepočetným stúpencom bibličtiny vystúpil aj Ľ.Štúr (Náuka reči slovenskej) a M.M.Hodža (Dobro slovo Slovákom súcim na slovo). Hlavným problémom bolo získať pre jazykovú reformu bernolákovcov zo záp.Slovenska

1848
- 'Das kommunistische Manifest' od K.Marxa a F.Engelsa

1849
- H. L.

Fizeau stanovil pozemským meraním rýchlosť svetla vo vzduchu na c = -1
315 300 km.s

1914-1918
1.svetová vojna –dejinná udalosť, dôsledok sporov o nové rozdelenie sveta, pričom najhlbším bol rozpor medzi Veľkou Britániou a Nemeckom.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk