Zásady pietistického školského systému sa orientovali na výučbu ,, praktických predmetov ´´ , najmä matematiky , fyziky a geografie. Zásluhou Mateja Bela sa hlavným centrom uhorského pietizmu stala Bratislava , ktorá dostala aj pomenovanie ,, Malé Halle ´´. Matej Bel vypracoval viacero učebníc zemepisu , predovšetkým učebnicu zemepisu , ktorá sa používala na uhorských školách až do začiatku 19. stor. Onedlho po smrti získal titul „ Veľká ozdoba Uhorska ´´. Jeho najvýznamnejším dielom sú Notície , ktoré sa nazývajú aj Historicko-zemepisné vedomosti o novom Uhorsku .

Knieža Kliment Václav Metternich
1773 – 1859

Politiku Uhorskej monarchie riadil 40 rokov. V roku 1808 sa stal štátnym kancelárom a svoje postavenie si udržal až do revolúcie 1848. Bol mimoriadne schopný diplomat , ale všetkými prostriedkami brzdil prenikanie liberálnych myšlienok do monarchie. Podieľal sa na vytváraní policajného a cenzúrneho systému v monarchii v rokoch 1815 – 1848, a preto sa tento politický systém často spája s jeho menom .

Juraj Tranovský
1592 – 1637

- pochádzal zo Sliezska. Po štúdiách pôsobil v Čechách a na Morave. Roku 1629 ušiel pred náboženským prenasledovaním na Slovensko. Pôsobil u Suňogovcov v Budatíne a u Ilešháziovcov na Oravskom zámku. Od roku 1631 bol farárom v Liptovskom Mikuláši , kde zostavil spevník Cithara sanctorum ( Citara svätých ) .

Juraj Palkovič
1750 – 1811

- profesor Katedry reči a literatúry českoslovanskej na evanjelickom lýceu v Bratislave. Okrem pedagogickej činnosti vydával národnobuditeľské kalendáre, noviny Týdenník a almanach Tatranka. Týdenník ( 1812 – 1818 ) boli v tom období jediné slovenské noviny ( vychádzajúce v češtine ) .

Juraj Fándly
1750 – 1811

- najaktívnejší presadzovateľ jozefínskych reforiem. Bol prototypom osvietenského dedinského farára , ktorého úlohou bolo starať sa nielen o ,, dušu ´´ , ale aj zlepšenie jeho materiálneho a sociálneho postavenia. Ťažko znášal zmenu politického systému po nástupe Františka I. V spore s Bajzom ho podporoval Bernolák. Ján Kollár
1793 – 1852

- autor myšlienky slovanskej vzájomnosti. Študoval v Bratislave a Jene. Tridsať rokov bol evanjelickým farárom v Pešti , v čase revolúcie ( 1848- 1849 ) bol dôverník viedenskej vlády a po revolúcii bol profesor slovanskej archeológie vo Viedni. V 20. a 30. rokoch jeho literárne dielo prispelo k šíreniu národného uvedomenia medzi slovanskou inteligenciou. Ján Jesenský ( Jessenius )
1566 – 1621

- pôsobil na pražskej univerzite.