Veľká Morava

V 9. storočí boli na území JZ Slovenska 2 kniežactvá:
a) moravské ( vládli v ňom Mojmíroci )
b) nitrianské ( vládol knieže Pribina- Pribinovo kniežactvo)
Moravské knieža Mojmír vpadol so svojím vojskom na územie nitrianského kniežactva, spojil obe kniežactvá, a tak vznikla Veľká Morava roku 833. Pribina utiekol s kniežactva a od franského kráľa Ľudovíta Nemca získal územie pri Blaténskom jazere, kde si vybudoval svoje nové sídlo- Blatnohrad. Prvým kniežaťom Veľkej Moravy bol teda Mojmír I.(833-846). Do záležitosti VM zasahovali franský králi a Mojmír I. sa stal vazalom Ľudovíta Nemca, ktorý ho zosadil z trónu a dosadil naň Rastislava(synovec Mojmíra I.; 846-871). Rastislav bol prezieravý panovník a uvedomoval si, že franskí kňazi chceli aj ovládnuť VM. Pozval preto solúnských bratov Konštantína a Metóda na územie VM(byzantský cisár Michal III. žiadosti vyhovel). Konštantín a Metód preložili do staroslovienčiny bohoslužobné knihy a modlidby a zostavili pre slovienov písmo hlaholiku. Založili aj slovánske učilište, ktoré pripravovalo svojích nástupcov. Bratia museli odísť do Ríma, kde im pápež Hadrian II. schválil ich pôsobenie vo VM. Konštantín ostal v ríme, prijal meno Cyril a tam aj zomrel roku 869. Metód bol vymenovaný za arcibyskupa a vrátil sa na VM. Novým kniežaťom sa stal Svätopluk(871-894). Najskôr chcel Rastislav zavraždiť svojho synovca Svätopluka, čo sa mu nepodarilo a Svätopluk ho odovzdal Frankom, ktorí ho uveznilia žeravím mežom mu vypálili oči( Pripravili ho o ,,svetlo očí"). Po Svätopluvej smrti nastúpil na tró jeho syn Mojmír II.(894-906?). Za jeho vlády sa však Veľká Morava rozpadla.
Najvýznamnejším panovníkom VM bol Svätopluk.