Husiti na čele s Prokopom Holým
obhajovali Štyri pražské artikuly. Cirkev bola ochotná pripustiť
príjmanie pod oboma spôsobmi. Zato žiadala rozpustiť husitské
poľné vojská. Pri rokovaní v Bazileji a neskoršie v Prahe nadvia-
zala cirkev čulé styky s mešťanmi a husitskou šľachtou.Kališnícka
šľachta nakoniec zradila husitské poľné vojská. Za ich poražku im
cirkev sľúbila,že si môžu ponechať všetok cirkevný majetok,,ktorý
získali v husitskej revolúcii.Pápež a kráľ Žigmund (od r. 1433 aj
rímsky cisár) znovu zorganizovali panskú jednotu. K rozhodujúcemu
boju došlo v bitke pri Lipanoch 30. mája 1434. Husitské vojsko
viedol Prokop Holý.Panské vojská ľsťou vylákali husitov z vozovej
hradby. Nastal krvavý boj, v ktorom boli husiti porazení. Veľa mŕtvych zostalo na bojisku,medzi nimi aj Prokop Holý. Vojsko pan-
skej jednoty upálilo vyše dvetisíc zajatých husitov v stodole ne-
ďalekej dediny.
Po víťazstve panskej jednoty uzavreli umiernení husiti so zás-
tupcami bazilejského koncilu dohodu s cirkvou - kompaktáta. Za
návrat do jednotnej cirkvi získali husiti iba právo príjmať pod
obidvoma spôsobmi.Roku 1436 prijala česká šľachta rímskeho cisára
Žigmunda za kráľa (nepanoval dlho, lebo roku 1437 umrel). Žigmund
sa musel šľachte zaručiť,že im ponechá majetok a výsady.
Posledným prejavom odporu bolo vojenské vystúpenie husitského
hajtmana Jána Roháča z Dubé proti cisárovi Žigmundovi. Po krátkom
boji ho na jeho hrade Sion pri Kutnej Hore obkľúčili, porazili a roku 1437 v Prahe na výstrahu popravili.
Husitská revolúcia bola v 15. storočí najväčším bojom poddaných
proti feudálnemu vykorisťovaniu. Cirkev prišla o časť cirkevného
majetku a oslabla jej moc. Zväčšila sa moc a bohatstvo šľachty, stúpol význam miest. Husitsvo malo vplyv aj na kultúru - namiesto
po latinsky sa začalo písať po česky a vzdelanosť sa šírila aj medzi jednoduchým ľudom.