Veľká Morava

Tradičné označenie najstaršieho západaslovenského štátneho útvaru, prvého spoločného štátu predkov Čechov a Slovákov. Vytvorila sa začiatkom 9. St. V južnej časti Moravy., kde bol ekonomický a spoločenský vývoj najprogresívnejší a jde najďalej dospel medzikmeňový zjednocovací proces. Priama súvislosťs niekdajšou Samovou ríšounie je dokázaná. Na čele VM stála dynastia Mojmírovcov, ktorá sa opierala o silnú vojenskú družinu; významnú pozíciu si zrejme udražala veľmožská aristokracia. Okolo roku 833 porazil Mojmír I. nitrianske knieža Pribinu a pripojil k VM juhozápadné Slovensko. V 40.–50. rokoch 9. st. Zosilnela naha susednej východofranskej ríše o presadenie nedvlády nad silnejúcou VM. Nový veľkomoravský panovník Rastislav (846 – 870) uznal formálnu vernosť východofranskej ríši , ale usiloval zároveň o upevnenie faktickej nezávislosti svojej zeme. Roku 855 víťazne odrazil útok východofranských vojsk. R. 863 povolal na VM byzantskú misiu Konštantína a Metoda, aby položila základy samostatnej cirkevnej organizácie nezávislej od východofranských biskupov. Zavedenie slovanského písma a začiatok slovanskej literatúry znamenali prelom v duchovnej kultúre slovanských národov. Kríza VM 870 – 871, kedy porážka Ľudovíta II. Nemca a rozbroje medzi Mojmírovcami a priviedli VM krátko do priamej závislosti od váchodofr. Ríše, bola prekonaná nástupom Svätopluka (870 – 894). Za jeho vlády nadobudla VM najväčší politický a kultúrny význam. Bolo zavŕšené vytváranie cirkevnej organizácie (od roku 880 arcibiskupstvo a dve biskupstvá, z toho jedno so sídlom v Nitre). K VM bolo pričlenené územie Čiech, Vislanov, oblasť hornej Odry, zrejme Panónie a Potisia s vplyvom až do sedmihradských soľných lomov a Svätoplukovu moc uznávali aj srbské kmene v Lužici a v oblasti Sály (odvádzanie tribútu). Svätopuk viedol úspešné boje s východofranskou ríšou a dosiahol uznanie samostatnosti VM roku 874 mierom vo Forchheime s Arnulfom Korutánskym a roku 884 v Tullne dohodou s cisárom Karlom III. Tlstým. Svätopluk získal uznanie aj od pápežskej kúrie; roku 880 vydal pápež bulu Industriae tuae, ktorou vzal VM pod svoju ochranu a schválil slovanské písmo a slovanskú liturgiu. Spory medzi zástancami latinskej a slovanskej liturgie. Po Svätoplukovej smrti došlo v dôsledku dynastických sporov k vnútornej krízi VM, zosilnený odpadnutím vedľajšieho územia. Skôr než sa podarilo Mojmírovi II.

Zjednotiť štátne a cirkevné organizácie, bolo v rokoch 905 – 6 Mojmírovo vojsko porazené Maďarmi, ktorí likvidáciou kniežacej družiny zničili VM. (život na veľmoravských sídlach, ako ukazuje archeologický výskum, existoval ďalej, ale nie na vyššej štátnej úrovni.) Maďari svoje víťazstvo upevnili 4. 7. 907 porážkou vojska východofr. ríše pri Bratislave. VM bola formujúci sa ranofeudálny štát. Jej jadro tvorili veľké sídelné centrá s hospodárskym zázemím (najvýznamnejšie Mikulčice, Uherské Hradište, Nitra). Podrobné svedectvo o vysokej hmotnej kultúre VM podal archeologický výskum v povojnovom období. Štátna organizácia sa však na VM práve upevňovala; nebola dotvorená jednotná cestná sieť a daňový systém ako v neskoršom českom přemyslovskom štáte. VM význmnou etapou českých a slovenských dejín; boli v nej položené základy slovanskej vzdelanosti a literatúry, na jej politický a hospodársky odkaz nadväzoval v zmenených podmienkach český přemyslovský štát.