Olympijské hry sa zrodili zásluhou kráľa Ífita, ktorý vládol v malom kráľovstve Elis, ustavične napádanom silnejšími okolitými štátmi. Zúfalý Ífitos si s výbojnými susedmi nevedel dať rady, a tak sa pobral do mesta Delf, kde sa nachádzal slávny chrám zasvätený Apolónovi. Delfský chrám sa po celom Grécku preslávil tým, že v ňom Apolón ústami kňažky Pýtie odpovedal na akúkoľvek otázku. Jeho odpovede sa nazývali orákulá a považovali sa za neomylné. Ífitos sa Apolóna spýtal, čo má urobiť, aby poddaných svojho kráľovstva ochránil pred hrôzami vojen. Boh mu na to prostredníctvom Pýtie odpovedal: „Usporiadaj v Olympii atletické hry zasvätené bohom.“ Ífita toto orákulum zmiatlo, a tak sa chcel radšej poradiť s jedným z najsilnejších susedov, Spartským kráľom Lykurgom. Ten si ho so záujmom vypočul a nakoniec rozhodol, že Elis sa stane nezávislým územím, kde Ífitos v mieri usporiada „atletické hry všetkým bohom drahé“, ako to predpovedal Apolón. Proti rozhodnutiu Lykurga sa nik z ostatných vládcov neopovážil niečo namietať. Dovtedy nešťastná Elis sa tak od tých čias stala „nedotknuteľnou“. To bolo roku 784 pnl. Z vďačnosti Apolónovi a iným bohom, ktorí krajine pomohli v nešťastí, sa Ífitos rozhodol usporiadať v Olympii hry každé štyri roky, čiže každú „olympiádu“, vždy v deň nasledujúci po prvom mesačnom splne po letnom slnovrate (jedenásty deň mesiaca hekatombé). Ífitovi trvalo osem rokov, kým dokončil vštky prípravy. Roku 776 pnl. sa teda uskutočnili prvé olympijské hry. Mali vtedy na programe jediné preteky, beh na 192,27 metra. Táto dĺžková miera sa volala „stadion“ a bola šesťnásobkom stopy mýtického Herakla, ktorý pred ôsmimi storočiami pristál práve v Olympii. Mal tu vykonať jeden zo svojich hrdinských skutkov. Dostal za úlohu odstrániť tyrana a upratať jeho obrovské chlievy. Boli také veľké a špinavé, že musel zmeniť tok jednej rieky, aby ich dôkladne vyčistil. Keď dokončil túto prácu, usporiadal bežecké preteky na počesť bohov, ktorým sa chcel odvďačiť za pomoc. Trať vymeral vlastnými stopami (bolo ich šesťsto a z toho vznikol „stadion“). Na trati si potom zmerali sily jeho štyria bratia. Na prvých olympijských hrách prekonal všetkých svojich súperov pastier Koroibos. Stal sa teda vôbec prvým olympijským víťazom v dejinách.
Hry si rýchlo získali veľkú obľubu a čoskoro sa na nich zúčastňovali všetky grécke štáty. Vzrástol aj počet disciplín. K behu pribudli súťaže v skoku, zápasení, hode oštepom a diskom..