Hospodárstvo Slovanov
Slovania v pravlasti žili usadlým životom. Zaoberali sa prevažne roľníctvom. Pestovali všetky druhy obilnín, strukovín, olejniny, ovocie, zeleninu, chovali ošípané, hydinu, ovce, rožný dobytok a kone. Dôležitú zložku obživy tvorilo rybárstvo, poľovníctvo, pri ktorom okrem potravy získavali kožušiny, a lesné včelárstvo (brtníctvo). Pracovné nástroje si zhotovovali z dreva i zo železa. Zachované nástroje i výrobky svedčia o tom, že Slovania mali vyspelé kováčstvo, tesárstvo i hrnčiarstvo. Iné remeslá sa oddelene ešte nevyskytovali, pretože odev, obuv a väčšinu výrobných nástrojov si vyrobili v domácnosti, po domácky spracúvali kože, kožušiny, textil, drevo, kameň a kosť. Pôdu obrábali hákom alebo radlom (dreveným, neskôr železným). Polia, ktoré získali klčovaním, obrábali motykou. Poľnohospodárstvo bolo extenzívne, pravdepodobne cyklické, čo znamenalo, že polia striedavo obrábali a striedavo nechali ležať úhorom – tzv. dvojpoľný systém. Svedčí to o pomerne riedkom osídlení. Pôda bola spoločným vlastníctvom celého rodu (občiny) a staršina rodu ju každoročne rozdeľoval medzi jednotlivé rodiny žrebovaním.
Keramiku modelovali ručne (nepoznali hrnčiarsky kruh), avšak bola starostlivo vypracovaná. V neskoršom období povrch keramických nádob zdobili vlnovkami. Táto keramika dostala názov pražský typ podľa prvého známeho náleziska. Od konca 5. A začiatku 6. Storočia bola rozšírená od Ukrajiny až po stredné Nemecko a od Bulharska, Grécka, Malej Ázie až po južné Poľsko. Zasahovala do dolného Rakúska, na juhovýchodnú Moravu a na západné Slovensko. Spoločenské zriadenie Slovanov
Základom spoločenského zriadenia slovanských kmeňov v 8. – 9. storočí bol patriarchálny rod, ktorý spravoval volený staršina. Na čele kmeňov stáli náčelníci, ktorých volili rodoví staršinovia. Pri správe kmeňa pomáhala náčelníkovi rada staršinov a ľudové zhromaždenie dospelých mužských príslušníkov kmeňa (veča). V čase vojnového nebezpečenstva si príbuzné kmene volili spoločného vojvodu pre združené kmene, pre kmeňový zväz. Neskôr sa aj cudzinec mohol stať členom občiny a rodu, čo naznačuje, že občina už nebola príbuzenským, ale územným spoločenstvom. Roľníci žili v nechránených osadách, ktoré pozostávali z niekoľkých príbytkov a hospodárskych stavieb. Príbytky mali jeden priestor (zriedkavejšie i viac), čiastočne vhĺbený do zeme. V blízkosti obytných chát boli vyhĺbené jamy na uskladnenie obilia so špeciálne upravenými stenami.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Veľká Morava
Dátum pridania: | 23.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | julkakapuletka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 088 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.3 |
Priemerná známka: | 2.91 | Rýchle čítanie: | 20m 30s |
Pomalé čítanie: | 30m 45s |
Podobné referáty
Veľká Morava | SOŠ | 2.9305 | 1208 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 2.9656 | 469 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 2.9624 | 1814 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 2.9041 | 331 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 2.9706 | 621 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 2.9861 | 1507 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 2.9365 | 1814 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 3.0000 | 1509 slov | |
Veľká Morava | GYM | 2.9185 | 327 slov | |
Veľká Morava | ZŠ | 2.9446 | 1813 slov |