Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Veľká Morava
Dátum pridania: | 23.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | julkakapuletka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 088 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.3 |
Priemerná známka: | 2.91 | Rýchle čítanie: | 20m 30s |
Pomalé čítanie: | 30m 45s |
To umožnilo slobodnejší vývoj najmä na juhozápadnom Slovensku, ktoré bolo hospodársky najvyspelejšou a najľudnatejšou oblasťou. Niekedy začiatkom 9. Storočia práve tu vznikol nadkmeňový útvar s centrom v Nitre. Jeho hranice na západe tvorili hrebene Malých a Bielych Karpát, na juhu Dunaj a pohorie Matra. Zasahoval do Turca, Gemera, Novohradu a azda aj do Spiša. Prvých vládcov Nitrianskeho kniežatstva nepoznáme. Historické pramene dokazujú, že okolo roku 828 dal knieža Pribina postaviť na svojom majetku v Nitre kresťanský kostol, ktorý mu vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám pri jeho ceste do Panónie. V tom čase tu pôsobili franskí misionári, ktorí s podporou Pribinu šírili kresťanstvo, i keď sám Pribina ešte nebol pokrstený. V oblasti riek Moravy a Dyje sa vytvorilo druhé kniežatstvo, ktorého vládcom bol Mojmír. Roku 833 Mojmír násilne ovládol Nitrianske kniežatstvo a Pribina so svojou družinou (asi 500 mužov) ušiel do Zadunajska. Uchýlil sa k Ratbotovi, vládcovi Východnej marky, ktorá bola súčasťou Franskej ríše. Pribina spočiatku hľadal spojenectvo u Bulharov a u chorvátskeho kniežaťa Ratimíra, nakoniec však pochopil, že samostatnú existenciu mu umožní iba spolupráca s Franskou ríšou. Na rozkaz nemeckého kráľa Ľudovíta Nemca bol vyučený vo viere a pokrstený v kostole sv. Martina na mieste zvanom Treisma, na dvorci patriacom k salzburskej stolici (diecéze). Ako léno dostal (846/847) územie okolo Blatenského jazera (Balaton v Maďarsku), kde vystaval pevnosť Blatnohrad a asi 30 kostolov. V Pribinovom kniežatstve už vládli feudálne vzťahy. Boli tu poddanské osady patriace slovienskym a bavorským veľmožom, ako aj nemeckým kláštorom a salzburskému arcibiskupstvu.
Spojením moravského a nitrianskeho kniežatstva vznikol v roku 833 štátny útvar, ktorého západnou hranicou bola Českomoravská vysočina, južnou Dunaj, severnou hrebene Jeseníkov a východnú hranicu tvorila Matra a neskôr rieka Tisa. Tento štátny útvar byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos pomenoval Veľkou Moravou. Knieža Mojmír I. sa usiloval zbaviť franskej nadvlády, a preto v roku 846 napadol kráľ Ľudovít Nemec Veľkú Moravu. Zosadil knieža Mojmíra I. a dosadil jeho synovca Rastislava. Z toho vyplýva, že Franská ríša považovala moravského vládcu za svojho vazala a toto územie za svoju záujmovú sféru. Dokazuje to aj prítomnosť Moravanov na ríšskom sneme vo Frankfurte v roku 822, kde sa popri nich spomínajú polabskí Slovania, české kmene a posledný raz aj Avari ako etnická skupina.
Po nastúpení na moravský kniežací stolec Rastislav spočiatku udržiaval dobré vzťahy s Východofranskou ríšou.
Podobné referáty
Veľká Morava | SOŠ | 2.9305 | 1208 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 2.9656 | 469 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 2.9624 | 1814 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 2.9041 | 331 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 2.9706 | 621 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 2.9861 | 1507 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 2.9365 | 1814 slov | |
Veľká Morava | SOŠ | 3.0000 | 1509 slov | |
Veľká Morava | GYM | 2.9185 | 327 slov | |
Veľká Morava | ZŠ | 2.9446 | 1813 slov |