K VM bolo pričlenené územie Čiech, Vislanov, oblasť hornej Odry, zrejme Panónie a Potisia s vplyvom až do sedmihradských soľných dolov a Svätoplukovu moc uznávali aj srbské kmene v Lužici a v oblasti Sály (odvádzanie tribútu). Svätopluk viedol úspešné boje s východofranskou ríšou a dosiahol uznanie samostatnosti VM roku 874 mierom vo Forchheime s Arnulfom Korutánskym a roku 884 v Tullne dohodou s cisárom Karolom III. Tlstým. Svätopluk získal uznanie aj od pápežskej kúrie; roku 880 vydal pápež bulu Industriae tuae, ktorou vzal VM pod svoju ochranu a schválil slovanské písmo a slovanskú liturgiu. S Metodom Svätopluk nevychádzal dobre, prikláňal sa k franským kňazom, ktorých reprezentoval nitriansky biskup Viching. Po Svätoplukovej smrti došlo v dôsledku dynastických sporov k vnútornej kríze VM, zosilnený odpadnutím vedľajšieho územia.
Skôr než sa podarilo Mojmírovi II. zjednotiť štátne a cirkevné organizácie, bolo v rokoch 905 – 6 Mojmírovo vojsko porazené Maďarmi, ktorí likvidáciou kniežacej družiny zničili VM. (život na veľkomoravských sídlach, ako ukazuje archeologický výskum, existoval ďalej, ale nie na vyššej štátnej úrovni.) Maďari svoje víťazstvo upevnili 4. 7. 907 porážkou vojska východofr. ríše pri Bratislave. VM bola formujúci sa ranofeudálny štát. Jej jadro tvorili veľké sídelné centrá s hospodárskym zázemím (najvýznamnejšie Mikulčice, Uherské Hradište, Nitra). Podrobné svedectvo o vysokej hmotnej kultúre VM podal archeologický výskum v povojnovom období. Štátna organizácia sa však na VM práve upevňovala; nebola dotvorená jednotná cestná sieť a daňový systém ako v neskoršom českom přemyslovskom štáte. VM významnou etapou českých a slovenských dejín; boli v nej položené základy slovanskej vzdelanosti a literatúry, na jej politický a hospodársky odkaz nadväzoval v zmenených podmienkach český přemyslovský štát.