Cheopsova pyramída

Cheopsova pyramída v Gíze (Egypt), ktorú pomenovali po jej staviteľovi Cheopsovi-Chufevovi je najstarším, a predsa jediným zachovaným divom sveta. Pre jej mohutnosť ju volajú aj Veľká pyramída. Cheopsovu pyramídu uvádzajú zoznamy siedmich divov sveta ako prvú. Jej výška je 146,6 m. na jej základni 230 x 230 m by sa naraz pomestilo päť najväčších kostolov sveta. Príkaz na stavbu pyramídy vydal mladý faraón Chufev, hneď po smrti svojho otca Snofrua. Ako všetci jeho predchodcovia od kráľa Džósera chcel byť aj Cheops pochovaný v pyramíde. Aj on si želal, ako faraóni pred ním, aby bola jeho pyramída ešte väčšia a majestátnejšia ako všetky predošlé. Na jej stavbu použili viac ako dva milióny vápencových kvádrov, ktoré vylamovali v kameňolome na východnom brehu Nílu. Pred začatím stavby však prebiehali zložité prípravy. Najprv bolo treba vyhľadať vhodný stavebný pozemok. Pyramída váži 6 400 000 ton, základ musel byť veľmi pevný, inak by sa stavba mohla zaboriť do zeme. Miesto na začatie stavby našli južne od terajšieho egyptského hlavného mesta Káhiry, na výbežku púšte sedem kilometrov západne od dediny Gíza. Mocný skalný podklad zaručoval stabilitu pyramídy. Pyramídy svojím tvarom pripomínajú ihlany. Ich počet zatiaľ nie je presne určený, veď ešte aj v roku 1976 objavila napríklad expedícia československého egyptologického ústavu pyramídu při Abúsíre. Ako stavali pyramídu? Určenú plochu premerali. Potom okolo plánovanej stavebnej plochy postavili vodotesnú hrádzu z piesku a kamenia; a do vzniknutého štvorca vysekali hustú sieť malých kanálov. Tie sa križovali v pravých uhloch, takže základ vyzeral ako obrovská šachovnica. Kanály napustili vodou, výšku vodnej hladiny poznačili na bočné steny a potom zasa vodu vypustili. Kamenári odstránili skálie, čo prečnievalo nad hladinu vody, kanály opäť zasypali a základ pre pyramídu bol hotový.Toto všetko trvalo asi 10 rokov. Až potom mohli začať s vlastnou stavbou. Táto stavba, ako tvrdí grécky historik Herodotos trvala vari ďalších 20 rokov. Asi 100 000 ľudí pracovalo na obrovskom Cheopsovom hrobe. Len za nákupy reďkovky, cibule a cesnaku, ktorú pridávali do jedla pre stavebných robotníkov, zaplatil faraón 1600 talentov ( asi 40 miliónov korún ). Mnohí terajší vedci spochybňujú údaje o počte robotníkov. Vychádzajú z myšlienky, že plocha staveniska by taký veľký počet ľudí nepojala. Podľa nich by si už viac ako 8000 robotníkov pri plánovitej práci vzájomne iba prekážalo.