Takmer 400 rokov boli Rimania vládcami Stredomoria a veľkej časti územia Európy. Väčšina moderných právnych a spoločenských poriadkov sa opiera o rímske právo. Založenie Rímskej ríše spadá do obdobia okolo r. 250 pred Kr. a jej zánik sa datuje r. 476 po Kr. Rimania vynikali v organizovaní štátu, mali obávanú armádu a loďstvo. Ríšu spájal jeden jazyk, jedno hospodárstvo a jedna správa. Podľa legendy siahajú počiatky Ríma do r. 753 pred Kr. a r. 509 pred Kr. jeho obyvatelia založili republiku. Hlavným rivalom Ríma bolo Kartágo ležiace v severnaj Afrike, s ktorým r. 218 pred Kr. Rím vstúpil do 2. púnskej vojny. Kartáginský vojvodca Hannibal rozprášil r. 215 pred Kr. hlavné sily Rimanov pri Kannách, ale nepodarilo sa mu dobyť Rím. Kartágo neskôr utrpelo porážku. Okolo r. 44 pred Kr. sa Rím zmocnil Grécka, Hispánie a Gálie a veľkých území na Blízkom východe a v severnej Afrike. Územie Rímskej ríše sa vďaka víťazným vojnám s Egyptom, Kartágom a Gréckom rýchlo zväčšovalo. Po r. 117 sa Rím vzdal okrajových provincií, napr. Mezopotámie. Rozkvet Rímskej ríše umožnil patricijom (aristokratom) získať veľké bohatstvo, ale radoví občania - plebejci, naopak, politickú moc stratili. Armáda zachovávala vernosť svojmu úspešnému veliteľovi väčšmi než senátu. Toto napätie viedlo k sérii občianskych vojen, ktoré prebiehali od r. 49 pred Kr. až do r. 30 pred Kr. Víťazom sa stal Oktivián, synovec diktátora Júlia Caesara. Prijal titul Augustus, t.j. "Vznešený" a zaviedol novú formu vlády, vďaka ktorej sa stal cisárom - samovládcom. Rímske právo ovplyvnilo právne poriadky mnohých krajín, pretože latinčina, jazyk Rimanov, sa stala základom pre francúzštinu, taliančinu a španielčinu. Návrat k antickému umeniu a architektúre položil základy renesancie a moderného sveta.