Úspešné bojové vystúpenie pôsobilo priaznivo a povzbudivo na nálada dobrovoľníkov i na obyvateľstvo podbradlanského kraja. V čase ozbrojeného vystúpenia na záp. Slovensku sa konali národnorevolučné prípravy aj na ostatnom území Slovenska : v Liptove, v Hontianskej, na Orave, vo Zvolenskej, Tekovskej, v Turci, v Šarišskej. Aj keď sa predstavitelia SNR dostávali u vládnych kruhov stále viac do nemilosti, nimi vedený národnooslobodzovací zápas neobyčajne pozdvihol nár. sebavedomie slovenskej verejnosti. V priebehu septembra 1849 priamo zaplavili Viedeň deputácie slovenských dedín a mestečiek, ktoré v mene desiatok tisícok slovenského ľudu podávali panovníkovi alebo jeho ministrom žiadosti o politické a správne vyčlenenie z Uhorska a osamostatnenie Slovenska. 9. októbra sa rakúska ministerská rada neočakávane rozhodla, aby panovník rozpustil slovenský dobrovoľnícky zbor. Po rozpustení zboru slov. dobrovoľníkov a po politickom odstavení vedúcich predstaviteľov SNR hlas Lewartowského už nezavážil. Viedenské vládne kruhy na čele s cisárom usporiadali i na Slovensku pomery tak, ako to vyhovovalo ich triednym a mocenským záujmom.


Príčiny neúspechu:

1. SNR a jeho vodcovia sa dostali v revolučných rokoch 1848- 49 do veľmi zložitej a protirečivej situácie, ktorá svojim vývinom a zvratmi mnoho ráz skrížila ich plány a snaženia.
2. Hlavnou úlohou národov celej monarchie v revolúcii 1848 – 1849 bolo likvidovať feudálny spoločenský poriadok, povaliť absolutizmus, uskutočniť demokratizáciu politického života, zabezpečiť politické práva ľudovým vrstvám a zrovnoprávniť všetky národnosti monarchie. 3. Revolúcia v Uhorsku mala dve hlavné fázy:
- v prvej fáze stál v popredí boj o likvidovanie feudalizmu
- v druhej fáze revolúcie, ktorá vyústila v pomerne široký vojenský konflikt medzi Maďarmi, Viedňou a národnosťami Uhorska, stála už v popredí národnostná otázka. Išlo v nej na strane maďarských vládnucich tried o hegemóniu v Uhorsku a maďarského ľudu, o vydobytie nezávislosti od Viedne, na strane viedenského dvora o obnovenie nadvlády nad celou monarchiou, u menšinových národností zas o dosiahnutie národnej rovnoprávnosti.
4. Revolučné udalosti rokov 1848- 49 zapôsobili mohutne aj na slovenskú spoločnosť, jej jednotlivé triedy a vrstvy. Pre samostatné revolučné účinkovanie Slovákov nedozreli však ani hospodárske, ani politicko –mocenské predpoklady. Z hľadiska postavenia slovenskej národnosti i jej hospodársko - spoločenských problémov národné hnutie vedené Štúrom bolo zákonitým javom, zodpovedalo záujmom slovenskej spoločnosti a bolo hnutím pokrokovým.