V prvej tretine 9.storočia sa na sever od stredneho Dunaja stretávame už s dvoma nadkmeňovými politickými útvarmi-štátmi.
V Pomoraví to bolo Staromoravské kniežatstvo a na východ od neho za Malými a Bielymi Karpatmi Nitranské kniežatstvo,ktoré zahrnovalo nielen dnešné juhozápadné Slovensko,ale pravdepodobne aj územie až po Slánske vrchy.Začiatkom tridsiatych rokov 9.storo čia si moravské knieža Mojmír podmanilo Nitrianské kniežatstvo a tamojší vladár Pribina musel ujsť aj so svojou družinou.
Príčina sporu medzi staromoravským kniežaťom Mojmírom a nitrianským Pribinom nie je známa.Nezmieňuje sa o nej ani jediný súveký prameň.Obidve kniežatá museli byť potomkami skúsených vojvodov,ktorých volili slobodní členovia vojenských družín a ktorí vojvodskú funkciu držali doživotne,takže po nich sa začala táto funkcia dediť v jednom rode.A to znamenalo koniec vojenskej demokracie u naddunajských Slovanov.Pribina hľadal pomoc najprv u protifranský ladených Bulharov a Chorvátov,ale nakoniec východofranský panovník Ľudovít Nemec prijal Pribinu do svojich služieb ako vazala a daroval mu v roku 846 ako dedičné léno pôdu v okolí Blatenského jazera.Pribina za svojej vlády v Nitriansku vlastnil "dedičný majetok" v mieste zvanom Nitrava a tu mu salz burský arcibiskup Adalrám vysvätil prvý kresťanský kostol na území Slovenska.Bol to prvý kresťanský kostol na celom území západných Slovanov. Spojením Staromoravského a Nitrianského kniežatstva vznikla Veľká Morava,ktorá sa postupne stala významným štátnym útvarom vo východnej časti Európy. Knieža Mojmír prijal pred obsadením Nitrianského kniežatstva kresťanskú ideológiu ,ktorou si v očiach Frankov upevnil svoje postavenie.No napriek tomu, z iniciatívy frantských kňazov,ktorí pôsobili na Veľkej Morave a zhromažďovali správy o nespokojnosti Moravanov s vazalským pomerom k Východofranskej ríši, vtiahol kráľ Ľudovít Nemec s vojskom na Veľkú Moravu .Mojmíra pozbavil vlády a kniežatstvo zveril jeho synovcovi Rastislavovi/Rasticovi/.