2. svetová vojna

5 etáp 2. SV
1. 1. september 1939 - 21. jún 1941
útok na Poľsko - zač. útoku na ZSSR

2. 22. jún 1941 - kon. r. 1942
- samé vojenské úspechy Nem., Blitzkrieg sa daril

3. január 1943 - leto 1944
- obrat vo vojne
- bitka pri Stalingrade - oslobodenie Leningradu

4. leto 1944 - 8. máj 1945
- Nem. definitívne vytlačení za hranice Ruska, oslobod.V Európy - kapitulácia Nem. a koniec vojny v Európe

5. 9. máj 1945 - 2. september 1945
- vojna sa skončila kapituláciou Japonska

Charakter
- vojnu rozpútali najagresívnejšie št. - Nem., Tal., Jap.
- svetová vojna = bojovalo sa na vš. kontinentoch a oceánoch
- priama účasť: 36 št., nepriama: 40 št.
- na str. Osy bojovalo 10 št. z kt. 5 počas vojny prešlo na str. Spojencov
- neutrálnych: 6 št.
- mimo konflikt: 12 št.
- 110 mil. vojakov, 58 mil. padlo, 35 mil. zranených s doživotnými následkami
- priame vojnové škody: 950 miliárd $
- priamo al. nepriamo postihla 80% obyv.

paradox 2. SV
- odohrávala sa za vrcholiacej vedecko-technickej revolúcie - vš. objavy sa uplatnili v 2. SV - radarový systém (Angl.), raketová technika (ZSSR a Nem.), atómová energia (USA), televízia (USA), penicilín (Fleming)

1940 - 41
- ekonom. potenciál vyrovnaný
- po vstupe USA do vojny 3 násobne viac potenciálu mali Spojenci

1943
- totálne nasadenie Nem.
- od tohto r. Hitler nemal na vojnu peniaze

- vojnu rozhodla ekonomika

- počas 2. SV USA dodávali ZSSR dodávky, ZSSR vš. zaplatili tonami zlata a drahokamov

napadnutie nem. vysielača
- v Gliviciach bol nem. vysielač, kt. vysielal po poľsky
- Nem. prezliekli väzňov do poľských uniforiem a väzni tento vysielač prepadli a postrieľali nem. ľudí
- Nem. to vyhlásili za provokáciu a obvinili Poliakov
- až po 2. SV vyšla pravda najavo, jediný so zúčastnených, kt. prežil, vypovedal, ako to v skutočnosti bolo (ostal iba 1, lebo ihneď po akcii prikázal Hitler vš. zúčastnených = svedkov postrieľať)

1. september 1939 - útok na Poľsko => začiatok 2. SV vojny
- na Poľsko zaútočilo 60 nem. divízií
- pridali sa aj niekt. satelitné št. (aj Slovenská republika)
- bol to bleskový útok, Poľsko v priebehu pár dní obsadené

3. september 1939 - vstup Francúzska a Anglicka do vojny
- vstupujú ako poľský spojenci
- praktizujú tzv. Siztkrieg - jediné, čo robili bolo, že zhadzovali Nem. letáky, aby skončili
- Franc.

nechali sv. vojská v Mařinotovej línií, Angl na ostrovoch

- Hitler okamžite nariadil deportácie Poliakov židovského pôvodu (1 mil)
- na uvoľnené územie prichádzali noví nemeckí osadníci (prichádzali radi, dostávali majetok - pôdu, domy…)

17. september 1939 - útok Sovietskeho zväzu na Poľsko
- v zmysle tajného dodatku
- obsadil V časť Poľska a posunul hranice sv. št. na Z (Stalin tvrdil, že na Z hranici chcú vybudovať novú obrannú líniu proti Hitlerovi, bolo to klamstvo, to mohli urobiť aj na sv. území a okrem toho, takéto niečo aj tak nikdy nezrealizovali)

september 1939
- USA zachovávali nezaujatý postoj
- am. kongres odhlasoval neutralitu a zákaz dovozu zbraní do Európy (aj napriek nesúhlasu prezidenta Roosevelta)
- to oslabilo jedine Spojencov, kt. neboli na vojnu pripravení

november 1939 - ZSSR začína vojnu s Fínskom
- žiadali od Fínska odstúpenie určitých obl. (odôvodňovali to tým, že tento priestor potrebujú na ochranu Leningradu, a preto to územie potrebujú)
- pôvodne sa chceli s Fínskom dohodnúť, ponúkli im za to územie v Karélii (za S polárnym kruhom), no Fíni to odmietli
- koniec: marec 1940 - uzavretie prímeria, ZSSR víťaz a zabral žiadané územia bez náhrady

marec 1940 - ZSSR prinútil Rumunsko odstúpiť Severnú Bukovinu a obl. Beserábie
- (dn. Moldavská rep)
- Rumuni súhlasili, neriskovali vojnu

- Hitler využil krátku prestávku vo vojne po útoku na Poľsko a pripravil s aan generálny útok proti Z Európe
- Angl. stále verili, že Hitler na Z nezaútočí, Chamberlain ostával pri sv. politike a presviedčal parlament chvíľu pred útokom, že Hitler na Z Európu nezaútočí; viedol s Hitlerom tajnú diplomaciu, hoci od útoku na Poľsko boli vo vojnovom vzťahu…

9. apríl 1940 - začiatok generálneho útoku na Z Európu -> útok na Dánsko
- obsadzovanie Z Európy
- útok na Dánsko - jednodňová záležitosť

útok na Nórsko
- začína ho z Dánska
- podarilo sa mu ho dobyť zradou zradcu Quislinga Vitkuna (quisling - slovo sa dodnes používa na označenie zradcu)
- hrdinsky za zachoval kráľ, kt sa priamo zúčastnil bojov
- odišiel do exilu do Anglicka a vytv. tam exilovú vládu
- po skončení vojny dostal vyznamenanie

bitka o severonórsky prístav Narvik
- 1. významná bitka 2. SV
- bola tam ropa
- ropné zásoby mali v rukách Angličania, Hitler vyhral a oni sa museli stiahnuť

máj 1940 - Hitler zaútočil na Nizozemsko a št.

Beneluxu
- v priebehu niekoľkých dní ich obsadil - tým sa mu otvorili franc. neopevnené hranice

zmeny v angl. a franc. vláde
- máj 1940 - Chamberlain nútený odstúpiť a na jeho miesto nastupuje Winston Churchill
- vo Francúzsku nastupuje Paul Reinand

jún 1940 - zač. útoku na Francúzsko
- Hitler sa dobre pripravil a dal dohromady 134 divízií (už tam bola sústredená aj časť britskej armády)
- 14. jún - dobytý Paríž, Hitlerovi vojaci slávnostne pochodovali pod Víťazným oblúkom
- Hitler sa dohodol s kolaborantmi o rozdelení Francúzska:
- S Franc. - Paríž - Hitler
- J Franc. - Vichy - bábková vláda maršala Petaina (mal 84 r., bol franc. hrdinom 1. SV, mal vysoké vyznamenania, po skončení 2. SV bol postavený pred Národný súd, no vzhľadom na vek ho na trest smrti neodsúdili)

22. jún 1940 - Franc. definitívne podpísalo kapituláciu

- z franc. prístavu Dunkerque sa v priebehu 1 noci presunula podstatná časť vojska pod vedením gen. de Gaullea a za asistencie Montgomeryho do Anglicka
- de Gaulle viedol z Angl. národnooslobodzovací boj (po vojne sa stal prezidentom)
- podarilo sa zachrániť výzbroj a armádu

september 1940 - zač. leteckej vojny o Anglicko
- Hitler neriskoval presun armád do Angl., najprv chcel zničiť letecky angl. vojenské základne a mestá a až potom chcel presunúť armádu
- letecké útoky Hitlera skončili neúspechom
- ako súčasť angl. armády bojovali aj Česi a Slováci
- Briti mali účinný radarový systém - vedeli okamžite reagovať
- väčšina obyv. v Londýne sa zachránila vďaka londýnskemu metru => starty na obyv. neboli veľké, materiálne škody áno
- Hitler od dobýjania Angl. upustil a rozhodol sa pre útok na Sovietsky zväz

vojna na Balkáne (Grécko) a v S Afrike
- medzitým začala
- zaútočila tal. armáda
- Tal. neúspešné, ukázalo to zlú pripravenosť Tal. na vojnu a od tohto momentu Hitler prestal sv. spojencom veriť
- Tal. mali na zač. v S Afrike úspech, no potom narazili na odpor
- gen. Romell - operoval na čele nem. armád, kt. išli Tal. pomôcť a prebral velenie nad tal. vojskom

jar 1941 - okupácia Juhoslávie a Grécka
- najv. partizánske protiokupačné hnutie bolo v Juhoslávií - Josiph Tito - 1941 - 44
- (2. najväčšie bolo naše)

- S a Z Európu už Hitler mal

- obsadil aj zvyšok Balkánu
- Fínsko - spojenec
- Švédsko, Švajčiarsko - neutrálne
- Španielsko - nevstúpilo do vojny, ale ani nevystúpilo proti Hitlerovi
- Veľká Británia - jediný št. proti Hitlerovi

- ZSSR si pripojil 3 republiky - Estónsko, Lotyšsko, Litva (na zač.

vojny došlo u nich k prevratu, profašist. vlády zvrhnuté, pripojenie k ZSSR)

plán Barbarossa
- dal ho vypracovať Hitler
- krycí názov pre plán na útok proti ZSSR
- plánoval Blitzkrieg
- chcel zničiť komunizmus a časť obyv.
- už pred útokom bola pôda na Ukrajine rozparcelovaná a rozdelená nem. obyv.
- na Ukrajine, v Bielorusku a v ZSSR - veľa Židov -> zároveň vyhlásil aj boj za čistú rasu

- je nepochopiteľné, prečo Stalin vyčkával
- ZSSR mal dobrú špionážnu službu - 1 z najznám. špiónov, kt. bol popravený v Jap. bol Sorge - pôsobil priamo v štábe nem. armády
- pred útokom Stalina informoval, niekoľko dní pred útokom mu dokonca oznámil aj presný dátum a čas - no Stalin stále veril Hitlerovým sľubom
- navyše v ZSSR bolo po čistkách a neexist. tam gen. so skúsenosťami - neboli dostatočne na túto situáciu pripravení
- Stalin mal viac armád na V proti Číne ako proti Nem.

22. jún 1941 - útok na ZSSR (2. etapa vojny)
- Nem. prešli cez Z časť ZSSR bez akéhokoľvek odporu
- 190 divízií + 3 fínske, 2 slov., 1 maď., 1 chorvátska, 1 španielska
- v prvých dňoch vojny nasedených 3900 lietadiel a 3500 tankov
- hneď v prvých dňoch sa im podarilo zajať 1 mil. sovietskych vojakov
- 3 smery útokov:
1. na Moskvu - hlavný, najviac vojenských síl
2. na S proti Leningradu - obkľúčili ho, no nepodarilo sa ho dobyť, obkľúčenie trvalo až do r. 1944, na následky hladu tam zahynulo niekoľko 100 tis. ľudí
3. J útok na Dombas - uholné bane; cieľ: preťať hl. zásobovaciu rieku Ruska - Volgu, dostať sa za ňu a odtrhnúť časti Ruska od zásobovania

august 1941 - stretnutie Churchilla s Rooseveltom -> Atlantická charta
- uskutočnilo sa po útoku na Rusko na naliehanie Anglicka
- stretli sa tajne na britskom krížniku v Atlantickom oceáne
- podpísali tam Atlantickú chartu - základ protihitlerovskej koalície, Roosevelt sa zaviazal k dodávkam zbraní, potravín a zdravotníckeho materiálu pre Anglicko
- 1. 1. 1942 k nej pristúpilo niekoľko ďalších št. - vrátane ZSSR a ČSR (exilová vláda) -> tým sa vytv. protihitlerovská koalícia

zač. decembra 1941 - Nemci pred Moskvou
- dostali sa na predmestie Moskvy
- sovietske velenie dokázalo presvedčiť Stalina, že Moskvu treba evakuovať - vš. evakuovali na Ural
- zároveň začali s evakuáciu priem. v ohrozených obl. - začali novú vojnovú výrobu
- stiahli vš. vojenské sily (zo S a J) do Moskvy

6. december 1941 - vojna o Moskvu
- Hitl. vojská boli nútené sa stiahnuť
- Hitl. okamžite odvolal vš.

veliteľov a velenie prebral osobne
- veľmi to povzbudilo Rusov, vytv. to nádej, že sú predsa len schopní sa ubrániť

7. december 1941 - útok japonského letectva na americkú vojnovú základňu v Pearl Harbour
- Japonci ju zbombardovali
- bola nedeľa, am. vojská mali voľno a útok nečakali
- to prinútilo USA vstúpiť do vojny ->

8. december 1941 - vstup USA do vojny proti Nemecku

- Japonci začali útok na Filipíny a Malajziu, Indonéziu a Barmu, obsadzujú ostrovy v Z Pacifiku
- Japonci boli voči podmanenému obyv. nesmierne krutí - 20 mil. Číňanov padlo hneď na začiatku (stínali hlavy…)

jún 1942 - bitka o Midway
- rozhodujúca bitka v Pacifiku (letecká a námorná)
- prelomová, medzník v Tichomorskej vojne
- Američania zastavili Japoncov

zač. r. 1942 - Hitler na vrchole moci -> vyhladzovací program
- patrila mu Európa od Lamanchu po Mosku a celá S Afrika
- mal absolútne vš. predpoklady, aby mohol pokračovať vo vojne - vyhlásil vyhladzovací program: holokaust (po hebrejsky šoa = zápalná obeť)
árijská rasa - jediná absolútne prijateľná
latinská - môže ostať žiť v područí Nem.
Slovania, Židia, Cigáni… - podradené
- v duchu tohto programu -> r. 1942 vyhladzovacie koncentračné tábory - Meidenek, Osviedčim, Treblinka (Poľsko), Madhausen (Rakúsko) - boli určené na likvidáciu Židov
- ostatné tábory boli pracovné, odtiaľ sa dodávalo obyv. do vyhladzovacích
- Himmler - hl. veliteľ SS, mal na starosti koncentračné tábory

1. januára 1942 - Atlantická charta = vytvorenie protihitlerovskej koalície
- ZSSR, Angl., USA
- celkove 26 št. (Beneš, prezident exil.vlády v Londýne, podpísal tiež)
- 1 zádrhel: jeden druhému neverili
- Roosevelt neveril Churchillovi - Angl. chceli presadiť sv. záujmy
Stalinovi - obával sa, že to využije na šírenie komunizmu
- Churchil odsudzoval Roosevelta za jednu vec: bol sukničkár, kt. nemal páru (aj keď bol na vozíčku; jeho žena si to tiež vynahradzovala - mladí milenci a lesbické vzťahy) - podceňoval jeho polit. vplyv (Američania mu odpustili absolútne vš., no on ním opovrhoval)
obával sa Stalina - cítil v ňom silného odporcu
- Stalin neveril ani jednému z nich - robil zákulisnú polit., kde len mohol, tam ich podviedol

august 1942 - 1.

stretnutie zástupcov „silnej trojky"
- stretnutie sa konalo v Moskve
- chcel im dokázať, že Moskva skutočne nebola dobytá a že je bezpečná
- Rusi pripravili pre delegáciu také podm., že to nemalo páru (pijatika, jedlo…)
- ministri zahraničných vecí sa dohodli na 1 veci: budú spoločne postupovať vo vojne proti Hitlerovi a polit. ? budú riešiť až po jej skončení
- zároveň ministri dostali za úlohu pripraviť 1. stretnutie hláv št.

september 1942 - Hitler začína útok na Stalingrad

jeseň 1942 - začínajú úspechy Anglicka v S Afrike ->

október 1942 - bitka pri Al Alamejne
- Anglicku sa podarilo dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo v S Afrike proti Romellovi

august 1942 - 2. február 1943 - bitka o Stalingrad
- rozhodujúca bitka
- rozhodujúci zlom vo vojne
- Churchill ju označil za mimoriadne dôležitú
- Nem. chceli preťať Povolžie, odkiaľ bol zvyšok Ruska zásobovaný
- Hitler tam nasadil najväčšie vojenské sily
- gen. Paulus velil 50 tis. nem. armáde, kt. Nemci nasadili na J front, táto armáda teraz nasadená na Stalingrad
- výsledok: gen. Paulus aj s celou armádou bol zajatý a kapituloval (Rusom sa podarilo Nem. odrezať od zásobovania, Nem. boli v letnom, väčšina z nich zamrzla)
- (v tom čase bol Stalinov syn zajatý v nem. koncentračnom tábore, Nem. Stalinovi navrhli, že ho vymenia za Paulusa, no Stalin to odmietol a jeho syn tam zomrel)
- od Stalingradu sa začína oslobodzovanie Ruska, permanentný ústup nem. armády

2. február 1943 - deň kapitulácie nem. armády, končí 2. začína 3. fáza
- zásadná zmena pomeru síl vo vojne
- Nem. začalo mať vážne hosp. problémy - problémy so zásobovaním armády
- naopak - protihitlerovská koalícia nasadila v 43. roku oveľa viac síl ako predtým (v USA prebiehala permanentná výroba a zásobovanie)

január 1943 - konferencia v Casablance
- Churchill + Roosevelt
- dohodli sa na spoločnom postupe a vytv. 2. frontu v Európe
- (Hitler sa zatiaľ úspešne vyhýbal bojom na 2 frontoch, oni si uvedomili, že iba takto ho môžu poraziť)

od zač. 1943 - znovu sa obnovujú boje v Afrike
- jar - Angličania a Američania získali vojenskú prevahu v S Afrike

- medzitým sovietska armáda postupuje smerom na Z ->

leto 1943 - Kurská ofenzíva
- 2. najväčšia bitka 2. SV
- najväčšia tanková bitka v dejinách
- 3 tis. tankov nasadili Rusi aj Nemci
- ďalšie veľké víťazstvo sovietskej armády, Nem. sú neustále nútení ustupovať

- anglo-americké vojská začínajú prípravu na vylodenie v Taliansku, využili na to Afriku ->

jún 1943 - vylodenie Angličanov a Američanov na Sicílií
- v Tal. dochádza k št. prevratu - zvrhnutá Mussoliniho vláda

- Hitler začína úspešnú ofenzívu za oslobodenie Mussoliniho, podarilo sa mu to
- na S Talianska vytvára Mussolini bábkový št.

- Republiku de Sallo
- zvyšok Tal. bol oslobodený anglo-am. vojskami

- značne sa zmenila situácia, bol čas na stretnutie Spojencov

október 1943 - 2. schôdza ministrov zahran. vecí v Moskve
- bol dohodnutý presný dátum konferencie Veľkej trojky
- vš. 3 spojenci sa zaväzujú bojovať s Nem. až do jeho úplného zničenia
- vytv. sa nová medzinár. organizácia ako nástroj mieru - položili sa tu zákl. OSN

november - december 1943 - Teheránska konferencia
- stretnutie hláv Veľkej trojky, 1. krát sa stretli Stalin, Roosevelt a Churchill
- Teherán bol pomerne kľudným územím a vš. 3 št. tam mali vlastné ambasády
- počítalo sa, že každý deň budú na inej ambasáde, no sovietskej tajnej službe sa podarilo zistiť, že sa na Roosevelta chystá atentát, a tak sa vš. rokovania odohrali na dobre stráženej sovietskej ambasáde a tajná služba Roosevelta chránila
- dohodli sa na 3 veciach:
1. budú bojovať až do úplného zničenia Nem.
2. najneskôr 1. mája 1944 Z Spojenci otvoria 2. front, mali sa vylodiť vo Franc.
3. budú hl. garantmi budúcej organizácie OSN

zač. r. 1944 - mohutný nástup Spojencov, obzvlášť sovietskej armády
- oslobodenie Leningradu
- rýchly postup sovietskej armády smerom na Z

leto 1944 - operácia Overlord
- príprava na vylodenie Spojencov vo Franc.
- 1. máj nedodržali kvôli počasiu

6. jún 1944 - vylodenie Spojencov v Normandii, zač. 2. frontu
- pôvodne 5. jún, no bola búrka
- tento krát to bolo pripravené 100%
- vrchným veliteľom spojeneckých vojsk bol Dwight Eisenhower (neskorší prezident USA), za angl. stranu maršal Montgomery
- naraz sa vylodilo 2 mil. vojakov a tony vojenskej techniky
- Nem. o tom, že sa chystá vylodenie vedeli, a preto ich chceli Spojenci oklamať (poslali dvojníka maršala Montgomeryho chytať ryby do Škótska, na pobreží dali postaviť makety - zmrzlinové stánky… a na opačnom konci makety tankov) - podarilo sa im to
- bola nedeľa, armáda mala voľno
- Spojenci franc. pobrežie rýchlo obsadili

september 1944 - začína oslobodzovanie Belgicka a Nizozemska

atentát na Hitlera
- po vylodení Spojencov v Normandii sa pokúsili o ďalší atentát na Hitlera, pripravili ho v jeho veliteľskom štábe (uvedomili si, že vojnu prehrajú a Hitler radšej obetuje svojich vlastných ľudí, ako by ju mal ukončiť) - ich pôvodným zámerom bolo, že po atentáte sa dohodnú s Angl.

a Američanmi a ukončia vojnu na Z fronte
- stretnutie veliteľov s Hitlerom sa malo konať vo Vlčom vale (15 m hrubé múry, absolútne nezničiteľné)
- účastník porady tam mal priniesť v kufríku bombu a mal byť telefonicky odvolaný
- všetci by boli namieste mŕtvi
- Hitler však zmenil miesto - porada sa konala v drevenici niekde vonku
- atentátnik bombu priniesol, odvolali ho, buchla, hlásil, že vyjednávania s Angličanmi a Američanmi sa môžu začať, Hitler je mŕtvy a o chvíľu prišla správa, že Hitler ako jediný prežil
- v ten deň k nemu prišiel Mussolini, Hitler mu o tom porozprával a presvedčil ho, že on je povolaný na to, aby vojnu dotiahol do úspešného konca
- nevie sa, prečo Hitler miesto konania schôdze zmenil, isté však je, že o atentáte 100% vedieť nemohol
- vš. spiklenci popravení, gestapo vš. pozatýkalo, nikomu sa nepodarilo utiecť

Rudolf Hess
- jediný po vojne skončil vo väzení
- v 1943 urobil jednu dobrodružnú akciu
- so sv. lietadlom odletel do Angl., chcel tam dohodnúť spoločný postup proti Hitlerovi
- skočil padákom, Angl. mu neverili, držali ho vo väzení, po skončení vojny ho odsúdili na doživotie
- bol prívržencom okultných vied a jeden takýto veštec-okultista mu túto cestu do Angl. poradil
- (aj Hitler mal veštca, kt. nacistom predpovedal ich osudy, aj Hitlerovu smrť, no neveril mu, rozzúril sa a zničil ho)

leto 1944 - 4. etapa
- od leta 44 - hl. nádeje Hitlera boli vkladané do novej zbrane - začali s prípravou atómovej bomby a raketového systému V1 a V2
- chcel nimi zničiť Angl., no zároveň ich chcel použiť na V fronte
- bol presvedčený, že mu to pomôže v zvrate vo vojne

september 1944 - zastavenie spojeneckých vojsk na nem. hranici
- po oslobodení Franc. spojenecké vojská zastali na hranici s Nem. (mali problémy so zásobovaním, výzbrojou…)
- Hitler to využil a pripravil ->

december 1944 - operácia v Ardenách
- krycí názov „Noc a hmla"
- mala zničiť hl. vojenské sily anglo-americkej armády
- bol úspešný a hrozilo, že Spojenci utrpia porážku
- Eisenhower sa dohodol so Stalinom, že začne boje na V fronte (sovietska armáda tiež stála)

január 1945 - vojenská akcia Sovietov na V
- prenikli do Poľska, Maď. a na Slovensko
- bola to obrovská akcia, kt. zabránila porážke Spojencov v Ardenách

4. - 11. február 1945 - Jaltská konferencia
- Roosevelt, Stalin, Churchill
- považovaná za rozhodujúcu pre povojnové usporiadanie Európy
- dohodli sa na:
- kooperácii vojenských akcií
- podmienkach, za kt. vstúpi ZSSR do vojny proti Japonsku (až do r. 1945 boli vo vojne proti Japonsku len Angl. a Am., až tu sa ZSSR zaviazal, že najneskôr 3 mesiace po skončení vojny v Európe, vstúpi do vojny s Japonskom)
- prijatá zásada absolútnej kapitulácie Nem. (nikto neuzatvorí separátny mier)
- dohodnuté OSN (apríl 1945 - zakladajúca konferencia v San Francisku, 52 št.)
- dohodlo sa povojnové usporiadanie Európy - dohodli sa budúce poľské hranice -a dohodli sa na rešpektovaní demokrat. povojnového vývoja
- dohodli sa na vytv. medzinár. súdneho tribunálu na potrestanie vojnových zločincov
- dohodli rozdelenie Nem. na 4 okupačné pásma
- vydali dokument „Prehlásenie o oslobodení Európy" - sľubovali demokrat. povojnový vývoj

25. apríl 1945 - 1.

stretnutie Spojencov z oboch strán
- nem. mesto Torgan
- stretla sa tu sovietska + anglo-am. armáda

4. apríl 1945 - oslobodenie BA
13. apríl 1945 - oslobodenie Viedne
15. apríl - 2. máj - berlínska operácia - posledná veľká akcia v Európe
2. máj 1945 - dobytie Berlína sovietskou armádou (vyvesenie červenej zástavy na Brandenburskej bráne)

5. máj 1945 - pražské májové povstanie
- územie Prahy posledné oslobodené
- Nem. Prahu nechceli opustiť, ale ju chceli zabarikádovať a zničiť
- am. vojská boli v tom čase v Plzni, no Praha už nebol územie určené pre nich, a preto sa muselo čakať na sovietske vojská
- Prahu oslobodili sovietske vojská, kt. boli stiahnuté od Berlína -> oslobodené územie Československa
- 13. máj - posledné výstrely 2. SV, poslední mŕtvi v ČSR

30. apríl - Hitler uzavrel manželstvo s Evou Braunovou a spoločne spáchali samovraždu, vedenie prebral maršal Dónic - v posledných hod. vojny sa pokúsil uzatvoriť separátny mier s Angl. a Am., sľúbil, že podpíšu okamžitú kapituláciu, ak im dovolia bojovať na V fronte

7. máj 1945 - podpísanie kapitulácie Nem. v Remeši
- podpísal ju veliteľ Z nem. armád gen. Jódle
- Nem. sa zaväzovalo ukončiť vš. boje najneskôr do 23. hod, 1. minúty, 8. mája
- Stalin ju neuznal, trval na tom, že musí byť podpísaná v Berlíne a veliteľom celej nem. armády ->

8. máj 1945 - podpísanie kapitulácie v Berlíne
- podpísal ju maršal Keitl
- považovaná za kapituláciu Nem.
- = definitívny koniec vojny v Európe

- Am. absolútne rešpektovala vš. podmienky Ruska v Európe, lebo vedela, že ich ešte potrebujú v Tichomorí

apríl 1945 - smrť Roosevelta, nástup Trumana
- nebol sovietskym požiadavkám ústretový, bol výrazne protisovietsky
- zač. napätého vzťahu vo Veľkej trojke (prejavilo sa na posl. konferencii ->)

júl - august 1945 - Postupimská konferencia
- Sovietsky zväz - Stalin, USA - Truman, Anglicko - Churchill, ku koncu konferencie nahradený Atleem (v júni sa konali voľby a konzervatívci prehrali)
- od zač. rokovania bolo badať napätie
- stratil sa hl. nepriateľ - Nemecko už bolo porazené a ich už nič nespájalo, mali rozdielne názory na povojnové usporiadanie sveta
- Truman absolútne nesúhlasil so Stalinovými požiadavkami, Atlee bol slabý, aby niečo presadil
- kompromis
- výsledok: definitívne rozhodnuté o 4D, kt. sa týkali Nemecka:
1. demilitarizácia
2. denacifikácia - dohodol sa termín medzinár. súdneho procesu s vojnovými zločincami
3. demokratizácia - demokrat.

voľby, výmena celej št. správy)
4. dekartelizácia = demonopolizácia - malo sa zabrániť veľkým korporáciám, kt. držali v rukách nacistické peniaze
- dohodli sa na rozdelení Nem. na 4 okupačné zóny medzi Angl., USA, Franc. a Sovietsky zväz - to malo trvať do 1. slobodných volieb v Nem.
- dohodli sa na rozdelení hl. m. Berlín na 4 okupačné územia
- bolo prikázané vysťahovať Nemcov z ČSR a Poľska (ostať mohli len tí, kt. sa zapojili do ilegálneho protifašist. hnutia)
- boli určené nové hranice Poľska - hranica sa posunula smerom na Z a Poľsku sa vrátilo V Prusko a prístav Gdaňsk bol vyhlásený za slobodné mesto

- počas trvania konferencie sa Američania rozhodli (aby uzemnili Stalina), že demonštrujú sv. silu ->

6. - 9. august 1945 - použitie atómových bômb v Hirošime a Nagasaki
- časť historikov tvrdí, že to nemohlo ovplyvniť urýchlenie skončenia vojny (vojenská sila bola v Mandžusku, bombardovali iba civilné obyv.)
- americkí historici: urýchlilo to koniec 2. SV (argumentujú aj tým, že zachránili život 100 tis. vojakov, kt. by ešte boli padli)

2. september 1945 - japonský cisár Hirohito podpísal kapituláciu Japonska
= koniec 2. SV vo svete.