Slovenské národné povstanie

jar 1944 - samotný začiatok povstania
- Londýn aj Moskva boli informovaní
- vedelo sa, že SNP bude mať 2 závažné problémy:
1. ťažké zbrane - tie sa z armádnych skladov nedali kradnúť tak jednoducho ako pušky (neskôr ich zhadzovali Rusi)
2. zásobovanie - nedostatok potravín, vážne problémy v zásobovaní, žiadali najmä zdravotnícky materiál, lieky, potraviny
- pomoc v tomto smere poskytol iba Sovietsky zväz (Spojenci nie že len nepomohli, ale zbombardovali aj rafinérie, s kt. povstalci počítali)

jar 1944
- sov. armáda bola už na Ukrajine, dalo sa predpokladať, že v lete bude pri našich hraniciach - počítalo sa s optimálnym rieš. - bolo sa treba dostať do Moskvy a dohodnúť to

4. august 1944 - cesta komunistov do Moskvy
- min. obrany Čatloš komunistom ponúkol na cestu do Moskvy lietadlo, ale za podm., že predložia v Sov. zv. „Čatlošovo memorandum" - aj on s celou armádou prejde na stranu Sov. zv. za cenu, že bude zachované samost. Slov. (neprichádzalo do úvahy, aby Sov. zv. ČSR zradil, vš. to klasifikovali ako snahu Čatloša zachrániť si vlastnú kožu)
- 4. augusta lietadlo vzlietlo, ruské stíhačky ich prinútili pristáť na Ukrajine
- Rusi im neverili, že vraj „čo robia komunisti v lietadle ministra obrany Slov. št.?"
- než sa overila ich totožnosť trvalo to 14 dní a oni zatiaľ sedeli na Ukrajine

- Hitler tlačil na Tisa, aby si na Slov. urobil poriadok a že keď si ho neurobí Tiso, urobí ho on sám

august 1944 - vyhlásenie stanného práva
- Tiso na Slov. vyhlásil stanné právo, avšak ani to nezabránilo sabotážnym akciám

- Hitler sa rozhodol pre okupáciu Slovenska a tým pádom padol optimálny variant
- dodnes spory o tom, či Tiso sal Hitlerovi povolenie na okupáciu - nedá sa dokázať 1 ani 2. tvrdenie

28. august 1944 - martinské kasárne
- zámienka na okupáciu
- z Rumunska sa vracala nem. misia
- ubytovali sa v martinských kasárňach
- partizáni v noci kasárne prepadli a misiu postrieľali

29. august 1944 - nem. vojská začali obsadzovať úz. Slovenska
- to spôsobilo, že prišlo ku krízovému vypuknutiu povstania
- Golian vydal v rozhlase rozkaz: „Začnite s vysťahovaním" a dal tým povel na začatie povstania

- centrom povstania sa stala Banská Bystrica
- hneš prvé dni sa povstalcom podarilo obsadiť BB a okolie
- zásadnou chybou bolo, že po vypuknutí povstania sa Nem.

podarilo obsadiť Z Slovensko, odzbrojili vojakov a zmocnili sa ich zbraní a munície

2 slovenské divízie na V Slovensku
- boli umiestnené v trojuholníku Michalovce, Medzilaborce, Humenné
- počítalo sa s nimi, že sa zapoja do povstania
- gen. Malár - nebol považovaný za dostatočne spoľahlivého a do príprav na ich zapojenie do SNP bol zapojený len nižší dôstojnícky zbor
- organizácia bola nedostatočná, neboli schopní ísť do povstania - časť vojakov po vypuknutí SNP odišlo domov, zvyšok Nemci odzbrojili

- povstalcom najviac chýbali zbrane (najmä ťažké)
- povstanie bolo izolované na obl. S a str. Slovenska
- hneď v prvých dňoch povstalci začali organizovať život na území

1. september 1944 - Deklarácia SNR
- odvysielaná v rozhlase
- autor: Vavro Šrobár
- vyhlasovala sa ňou, že moc na Slov. preberá SNR
- na povstaleckom území sa orgánmi št. moci stávajú národné výbory
- vyhlásila, že cieľom povstania je obnovenie ČSR a oslobodenie Slov. v spolupráci so sov. armádou

pol. septembra 1944
- zlúčenie KSS so Sociálnou demokraciou na povstaleckom území
- zároveň -> nová str. z občianskych zložiek - Demokratická strana

Tri duby (Sliač)
- letisko
- Sovieti sem dovážali zbrane a vysádzali tu ľudí

- Nem. nasadili do potlačenia povstania vš. prostriedky, povstalecké územie sa zmenšovalo

6. október 1944 - Karpatsko-duklianska akcia
- vedenie sov. armády rozhodlo, že uskutočnia spolu s 1. českoslov. armádnym zborom túto akciu
- Nem. mali v Karpatoch sv. ľudí, okolo bola len rovina, Nem. ich mali ako na dlani
- krvavé boje (chlapi nechceli vyliezť zo zákopov, ráno im dávali vodku a ak to nepomohlo, mali velitelia rozkaz strieľať ich)
- veľké straty na životoch

- armádam sa podarilo prejsť na naše územie, no potom sa už ich postup spomalil
- Nem. ich cez Duklu pustili, no sústredili sa na ďalšie akcie (Liptovský Mikuláš oslobodený na 5. krát)
- povstalecké územie sa stále zmenšovalo

15. október - zjazd národných rád v Podbrezovej
- -> tu jednotné odborové hnutie
- posl. akcia, kt. sa podarila povstalcom zorganizovať

- postupne povstalcom ostala len BB a okolie

27. október - pád Banskej Bystrice
- vojenská porážka povstania
- hl. velenie dalo príkaz na partizánsku formu boja v horách

- povstania sa zúčastnilo asi 60 tis. vojakov slov. armády a 20 tis. partizánov (príslušníci viacerých národností, najviac bolo Rusov; Franc., Američ., Angl., Česi)
- nebyť SNP jedná sa s nami po vojne ako s porazeným št.
- SNP je posudzované ako 2. najv. masové vystúpenia proti fašizmu (1. bolo v Juhoslávii - Tito)
- na území Čiech -> povstanie pár dní pred skončením vojny ->

5. - 9.

máj 1945 - pražské národné povstanie
- Nem. sa rozhodli opevniť v Prahe a hrozili, že keď im nedajú pokoj, Prahu zbombardujú
- bolo už po dobytí Berlína - 2. máj a aj po Hitlerovej smrti
- Praha začala vysielať žiadosť o pomoc
- ukázalo sa, že exist. dohoda medzi Američanmi a Rusmi
- anglo-americké vojská boli v Plzni - tu bol kon. ich vplyvu a odmietli ísť oslobodiť Prahu
- čakalo sa na príchod nem. armády od Berlína
- 9. máj - oslobodenie Prahy
- (kedysi sme ako deň víťazstva nad fašizmom oslavovali 9. máj, dnes už aj my 8.)
- posl. výstrely 2. SV padli práve v ČSR kdesi v J Čechách.