Úplne inej povahy sú slávnostné reči Isokratove, určené pre verejné zasadania. Isokrates bol majstrom dlhých rečníckych periód, ktoré vynikali logickým a rytmickým členením. Statočným obrancom demokratických zásad bol Demosthenes, najväčší rečník staroveku. Bol jedným z najnebezpeenejších a najhúževnatejších odporcov Filipa II.


GRÉCKA LITERATÚRA V 5. A 4. ST.PNL. DIVADLO

5. a 4. st. je charakterizované rozvojom tragédie a komédie, t.j. lit. žánrov, ktoré sú spojené s divadlom. Divadlo v Grécku vznikalo z kultových obradov spojených s oslavami Dionýza, boha umierajúcej a znova sa rodiacej prírody, ochrancu vinárstva. Zvláštne zariadenie ("enkyklema"), umožňovalo zjavenie bohov a hrdinov, vznášajúcich sa vo vzduchu, ktorí vnášali do deja nejakané rozuzlenie. Predstavenia spravidla riadil sám autor tragédie alebo komédie. Ten aj často vystupoval ako herec, ale zbor, ktorého účasť bola vo všetkých oblastiach gréckeho umenia nepostradateľná, pripravovali tzv. "choregovia" na svoj vlastný náklad ako čestnú verejnú povinnosť - "leiturgiu". Athénski občania dostávali zo zvláštnej pokladnice "theorikon" - zvláštny finanený príspevok k návšteve divadla. Aristoteles vo svojej "Poetike" hovorí, že námetom tragédie musí byť významná udalosť. Tragédia nerozpráva len o náhodnej, ojedinelej udalosti. Ojedinelá udalosť býva v tragédii zobecnená. Vzrušujúca výraznosť obrazov klasickej gréckej tragédie, prísnosť a dokonalosť formy, boli príčinou toho, že postavy tragických hrdinov starého Grécka žili ďalej pre mnoho storočí v literatúre európskych národov. Takými postavami sú Prometheus, Oidipus, Faidra a Ifigenia. A I S C H Y L O S

Ďalší rozvoj tragického žánru je spojený s menami troch veľkých athénskych básnikov - Aischyla, Sofokla a Euripida. Z 90. tragédií, ktoré podľa správ starých autorov Aischylos napísal, sa nám zachovalo celkom len 7. Napriek tomu, že v týchto tragédiách používa Aischylos tragické námety, reaguje i na veľmi aktuálne otázky svojej doby. Napr. v trilógii "Oresteia", ktorá sa skladá z tragédií "Agamemnon", "Choeforoi" a "Eumenides", je hlavným námetom boj medzi odumierajúcim materským právom a víťazným právom otcovským.
V tragédii "Upútaný Prometheus" podáva Aischylos obraz odbojného titána, ktorý uniesol z neba božský oheň a ktorý naučil ľuďom umenia Krutý boh Zeus ho dal za to prikovať ku skalnému útesu. Prometheova postava bola mnoho storočí posilou pokrokovým činiteľom v boji proti reakcii.