334 pnl bitka pri Issos porážka perzského kráľa (-útek) , osloboditeľ od perzskej nadvlády v Egypte (nesiahol na Bohov) +Sýria, Palestína. Bitka pri Gaugamelách r. 331 pnl - rozhodujúce víťazstvo - obsadil Susy, Perzepolis, Babylon, výpravy do Indie, ale vojaci vyčerpaní a chorí (podnebie) - návrat časť po súši a časť po mori. Centrum v Babylone - tu aj umrel na maláriu; forma vlády despocia, po jeho smrti boj medzi nástupcami: Antigonovci (Gr.+Mac.), Ptolemaiovci (bývalí vojaci - Eg.), Seleukovci (vých. časť). Helenistická kultúra - nadnárodná (gréc. + orientálna)



Grécka Kultúra
Klasická doba
Grécka kultúra je základom dnešnej, úroveň všeobecnej vzdelanosti: v orientálnych štátoch vysoká negramotnosť (ťažké písma), v Grécku písmo ľahké (24 znakov); pre obchod a remeslá potrebná vzdelanosť, podnietená hosp. rastom.
Zavedenie 1. školského systému - Kalokagathia (krásny + mravný - žiaci od 6 - 18 r.)

Grécka Filozofia - podnietená remesiel a obchodu, dostatok vedomostí na racionálne vysvetlenie sveta (Arch. obd.), neskôr sa začínajú jednotlivé vedy vyčleňovať, obsahuje otázku vzniku sveta:
Ideailisti (bližšie k náboženstvu) najprv vedomie potom hmota
Materialisti - najprv hmota potom vedomie; Herakleitos - zdôrazňoval, že svet je súčasťou vesmíru a ten je večný; Demokritos - “Svet sa skladá z atómov - sú večné, nezanikajú len sa spájajú a rozpadávajú”
Sofisti - učitelia múdrosti, vyučovali: právo, politiku, rečníctvo; učili žiakov vždy si vedieť obhájiť svoju pravdu (subj.)








Sokrates - otázka mravnosti , hlásal povýšenosť vzdelaných (len vzdelaní môžu byť mravní, múdri), Platón - približoval sa k Bohu -pozemský svet je obrazom skutočného svetu ideí;
Aristoteles - žiak Platóna, tvrdil, že základ poznania je zmyslové vnímanie, zakladateľ samostatných vedných disciplín (logika, štátoveda...), uznával aj formu aj obsah (aj telo aj duša); vznik Dejepisectva - Herordotos (grécko - perzské vojny) hľadal príčinu v nadprirodzených zásahoch; Tukydides - peloponézska vojna


- predstavitelia klasickej filozofie

V 5. storočí pred Kristom v čase doznievanie prírodnej filozofie a sofistov nastáva v Aténach centrálny rozvoj, ktorý ovplyvnil politiku, kultúru ale hlavne filozofiu. Práve v tomto období vstupuje do dejín filozofie Sokrates, ktorého meno je spojené so zrodom klasickej a na rozdiel od predošlých filozofov vyzretejšej a na človeka zameranej filozofie. Jeho život ale aj smrť, ktorou nepoprel svoje ideály mali neoceniteľný vplyv pre nasledujúci vývoj vedy o múdrosti. Nie nadarmo sa jeho meno spája aj s jej klasifikáciou v antike.