K tomu pribudli nové politické faktory, ktoré prispeli k oslabeniu mocensko-politických blokov: Západná Európa a Japonsko sa etablovali ako nové svetové hospodárske centrá a Čínska republika (na jednej strane rozvojová krajina a na druhej od r. 1964 jadrová veľmoc) sa po kultúrnej revolúcii prestala politicky izolovať od sveta. Vedľa politicky si “konkurujúceho trojuholníka” USA - ZSSR - Čína vznikol hospodársky “kooperujúci trojuholník” USA - Japonsko - západná Európa. Politika uvoľňovania prinášala diplomaciu bezprostredným rokovaním nielen medzi superveľmocami, ale aj medzi členmi blokov na Východe a Západe. Uvoľnenie vychádzalo z výslovného obojstranného uznania politického status quo. Hlavné ciele politiky uvoľňovania spočívali v zabezpečení stability vo vzťahoch Východ - Západ, v znížení rozsahu konfrontácií, vo vytvorení ovzdušia dôvery ako základne pre rokovania. Okrem otázok kontroly zbrojenia zasiahlo uvoľňovanie v súvislosti s vyrovnávaním medzi Východom a Západom predovšetkým hospodársku a kultúrnu oblasť. Medzinárodná spolupráca oslabila pretrvávajúce mocensko-politické a ideologické rozpory, ale ako základnú skutočnosť ich nerušila ani nezakrývala. Politika uvoľňovania, čo sa často chápala nesprávne, nikdy totiž neznamenali liberalizáciu spoločenských systémov v štátoch východného bloku alebo rozklad platných vojenských spojenectiev. Bola jednoducho pragmatickou, praktickou politikou založenej na životnej nevyhnutnosti vzájomnej dôvery. Diplomacia rokovaní a zmlúv medzi superveľmocami dosiahla vrchol r. 1972 v podobe dohody o obmedzení strategických zbraní (SALT I). Sovietsko-americké dohody boli dôležitým krokom na medzinárodných pretekoch v tejto oblasti. V nasledujúcich rokoch pokračovali rozhovory o zmluvách SALT II a START. Politicky priaznivú atmosféru, ktorú umožnila politika urovnávania medzi USA a ZSSR, využila sociálno-liberálna koalícia Nemeckej spolkovej republiky (Brandt-Scheel), ktorá sa od r. 1969 usilovala o politiku zmierenia a normalizácie voči Východu (zmluvy s Poľskom a so ZSSR z r. 1970) a voči druhému nemeckému štátu NDR (dohoda o tranzite z r. 1971, zmluva o zásadách vzťahov z r. 1973). Citeľné ochladenie vo vzťahoch Východ - Západ spôsobila sovietska okupácia Afganistanu koncom r. 1979 a americká politika po neratifikovaní SALT II. Studená vojna sa skončila rozpadom východného bloku v roku 1989 a definitívnym rozpadom ZSSR v decembri 1991.