Už v 3. storočí pred naším letopočtom začal prvý cisár prebudovávať existujúce múry medzi práve dobytými kniežatstvami na systém opevnení proti kočovným národom na severe,ktorý bol v priebehu nasledujúcich storočí ešte rozšírený.Najprv sa obranný systém skladal zo zemných valov,navrstvených kameňov a drevených palisádových stien.Toto najdlhšie stavebné dielo na Zemi,ako ho vidia návštevníci dnes,pochádza z čias dynastie Ming,ktorá sa dostala k moci po víťazstve nad Mongolmi.Synovia stepi rozšírili v 13.storočí svoj vplyv na juh a na západ a ovládli šíre časti eurázijského kontinentu,skôr ako konečne na cisársky trón znovuzasadol Číňan.Preto vybudovali-a to nikoho neudivuje-mimoriadne solídne opevnenie proti týmto "barbarom zo severu".To,že sa postupne vybudovali múry s rozlohou vyše 50 000 kilometrov, sa už dnes nedá potvrdiť.Veľký čínský múr mal slúžiť ako "protibarbarská ocgranná hrádza",ktorá "Ríšu stredu",ako nazývala sama seba, oddeľovala od vankajšieho sveta a zabezpečovala severnú hranicu. Ale "synovia nebies" sa neoddeľovali iba smerom von, ale aj smerom dovnútra:múry obklopovali mestá a oddeľovali od seba mestské štvrte, zatiaľ čo každá rodina si obohnala dvor svojím vlastným múrom. Dokonca aj čínsky znak "čcheng" sa používa nielen pre múr, ale aj pre mesto. V protiklade s "modrou" južnou Čínou obrátenou k moru,dovnútra zahľadená "žltá ríša",cisárska Čínazajatá sprašovou pôdou južne od múru so vytvorila sebaizoláciu, z ktorej sa jej podarilo vymaniť len zriedkavo a s veľkými ťažkosťami.
Tak ako na mestských hradbách, vežiach a zvoniciach aj na Veľkom čínskom múre je iba vonkajšie obloženie z lomových kameňov, ktoré však môžu byť hrubé vyše metra. Medzipriestor bol vyplnený okruhliakmi, udupanou zemou a inými materiálmi.