Nemecko-sovietske spojenectvo a neutralita Talianska celkom znemožnili použiť stratégiu, ktorú na jar 1939 vypracovali Francúzsko a Británia. Jej zámerom bolo využiť poľský odpor, podporený Sovietskym zväzom, na útok proti slabému miestu Osi, a to Taliansku, a pritom na západe ostať pod ochranou Maginotovej línie. Nový plán, vypracovaný v septembri, bol teda zásadne defenzívny, lebo na západe sa nepočitalo s nijakou aktivitou za hranicou Manigotovej línie. Kalkulovalo sa s dlhou vojnou a rýchle víťazstvo Nemecka v Poľsku iba utvrdilo vojakou a politikou v ich rozhodnutí. Táto reakcia sa presne zhodovala s tým, v čo dúfal a predpokladal Hitler, a vojenská stratégia Wehrmachtu v Poľsku sa podriadila požiadavkám tejto stratégie. Jeho jedinou šancou bolo rýchle víťaustvo. Blesková vojna, Blitzkrieg, bola zároveň uplatnením najmodernejších úvah, ktoré v medzivojnovom období rozvíjali de Gaulle, Guderian alebo Douhet. Jadrom tejto stratégie bola pohyblivosť a rýchlosť a jej nástrojom súhra tankov s letectvom. Tanky boli sústredené do desiatich Panzerdivisionen (P.Z.D.), ktoré za podpory letectvaviedli presne cielený rozhodujúci útok, do hĺbky protivníkov obrany, pričom bombardéry útočili na tyl nepriateľa. Najprv zväzok ľahkých tankov urobil prielom, do ktorého prenikli ťažké tanky s úlohou rozšíriť ho a zničiť nepriateľské pozície. Stredne ťažké tanky potom prenikli do hĺbky, zatiaľ čo pehota dokončila prácu bojom proti nepriateľským hniezdam odporu, izolovaným uvedeným spôsobom. Nemecké vojenské jednotky, rozdelené na armádnu skupinu Juh pod velením generála plukovníka von Rundstedta a Sever pod velením generála plukovníka von Bocka, zovreli poľskú armádu do klieští. Na Juhu prenikali obrnené jednotky v smere Wielun-Varšava, na Severe zamierili cez gdanský koridor k Bialystoku a Brest-Litovsku. Odpor poľskej armády mohol byť účinný len za predpokladu rýchleho nasadenia francúzskych a britských síl na západe, a generalissimus Rydz-Smigly sa dopustil chyby, ak chcel udržať celý front čo najbližšie pri hraniciach. Prielomové boje sa odohrávali medzi 4 a 6 septembrom a v priebehu desiatich dní bola porážka dovŕšená. Spečtil ju vstup ZSSR do vojny 17.septembra, po ktorom došlo k rýchlemu spojeniu sovietskych a nemeckých vojsk. 5.októbra sa vzdalo posledné hniezdo odporu.
Kým sa zdalo, že Európa potom upadla do zdanlivej malátnosti ,,čudnej vojny“, Blitzkrieg ostal základom nemeckej stratégie až do roku 1941. Japonsko chcelo získať rozsiahle oblasti juhovychodnej Ázie, aby si zabezpečilo suroviny pre priemysel.