Roku 814 pred Kr. na severnom pobreží Afriky Feníčania založili obchodnú kolóniu Kartágo. Veľmi rýchlo sa stala jedným z najvýznamnejších miest celého stredomorského pobrežia. Mesto malo výhodnú polohu- ležalo približne v polovici dlhého afrického pobrežia. Kontrolovalo okolité územie, vhodné prírodné podmienky pomáhali rozvoju poľnohospodárstva. Na veľkostatkoch sa pestovalo obilie, vínna réva, olivy. Kartáginci vo veľkom využívali prácu otrokov.
Kartágo spočiatku udržiavalo priateľské styky s Rímom, medzi oboma štátmi boli dokonca uzavreté priateľské zmluvy. Keď však Rimania ovládli južnú časť Itálie, dostali sa do bezprostredných záujmových sfér Kartága na Sicílii. Vzájomné obchodné a politické súperenie Kartága a Ríma viedlo k púnskym vojnám ( Púni je latinské pomenovanie Kartágincov).

Prvá púnska vojna

Príčinou prvej púnskej vojny ( 264 - 241 pred Kr.) bol spor medzi Kartágom a Rímom o Sicíliu. Spočiatku obaja dosiahli určité úspechy, zatiaľ čo Kartágo malo výhodu v námorných bojoch, Rimania dosiahli úspechy na súši. Rimania však zajali jednú loď, podľa ktorej si postavili vlastné loďstvo. Na lodiach vybudovali sklápacie mostíky, takže ke´d sa nepriateľské lode priblížili k sebe, Rimania spustili mostíky a bojovalo sa akoby na zemi. Tak Rimania dosiahli víťazstvá aj na mori a v roku 241 pred Kr. pri západnom pobreží Sicílie porazili kartáginské loďstvo. V mierovej zmluve Rimania Kartágincov donutili, aby opustili Sicíliu, ktorá sa dostala pod rímsku nadvládu ako prvé zámorské územie. Roku 237 pred Kr. Rimania ovládli aj Sardíniu a Korziku a vytvorili si tak prvé závislé územia- provincie.

Druhá púnska vojna

Kartágo a Rím súperili o politickú moc aj v Hispánii. Na základe starších dohôd bola hranicou vplyvu rieka Ebro. Významným kartáginským veliteľom bol Hannibal, ktorého otec Hamilkar Barkas bojoval proti Rimanom už v prvej púnskej vojne,. Pred svojou smrťou zaprisahal syna, aby nikdy neprestal bojovať proti Rimanom. Príčinou vojny bol Hannibalov útok na mesto Saguntum, spojenca Ríma. Keď Rimania vypovedali Kartágu vojny, Hannibal zhromaždil vojsko, v ktorom boli aj bojové slony, a pozdĺž pobrežia prešiel k Alpám. Prekročil alpské priešmyky a neočakávane sa objavil v severnej Itálii. Rimania neboli pripravení na jeho pochod a hoci proti nemu poslali silné vojsko, boli dvakrát porazení, pri riečke Trebia a pri Trasimenskom jazere.

Najvážnejšiu porážku však utrpeli v bitke pri Kannách ( 216 pred Kr.) V ťažkej situácii Rimania zverili velenie diktátorovi Quintovi Fabiovi Maximovi, ktorý sa vyhýbal priamej zrážke s Hannibalom a útočil len na jeho menšie zásobovanie oddiely. Hannibalovi sa tak otvorila cesta do strednej a južnej Itálie. Počítal s tým, že závislé územia a ich obyvateľstvo sa odtrhnú od Rímanov a budú podporovať Kartágincov, ale nestalo sa tak. Roku 212 pred Kr. sa objavil Hannibal so svojím vojskom pred bránami Ríma, vtedy vznikla aj slávna veta: „Hannobal ante portas“ ( Hannibal pred bránou), ale už nedosiahol výraznejšie úspechy.
Rimania medzitým vypravili silné vojsko do Hispánie pod vedením Publia Cornelia Scipiona, ktorý postupne ovládol kartáginské mestá. Roku 204 sa Scipio vylodil na území Afriky a Hannibal sa musel aj s vojskom urýchlene stiahnuť z Itálie. Pri mestečku Zama roku 202 pred Kr. kartáginské vojsko utrpelo porážku. Rimania určili kartágu tvrdé mierové podmienky: stratilo územia v Hispánii, okrem desiatich strážnych lodí muselo Rimanom odovzdať loďstvo, muselo Rimanom platiť vysoké vojenské odškodné. Rimania tak chceli úplne zničiť hospodárstvo Kartága.
Hannibal sa snažil o obnovu hospodárstva porazeného Kartága, ale Rimania žiadali o jeho vydanie, a preto ušiel na východ do Malej Ázie. Keď mu hrozilo zajatie, spáchal samovraždu.

Tretia púnska vojna

Niektorí Rimania neboli spokojní s tým, že Kartágo ďalej existuje, a hľadali zámienku, ako ho zničiť. Ich spojencom v Afrike bol numidský kráľ Massinisa, ktorý vyprovokoval pohraničné zrážky s Kartágom. Podľa mierovej zmluvy mohli Kartáginci viesť vojny len so súhlasom Ríma, a keď sa bránili, Rimania im vypovedali vojnu ( 149 – 146 pred Kr.). Zhromaždili silné loďstvo a pozemné vojsko, obľahli Kartágo na mori i na pevnine a odrezali ho od ostatného sveta. Keď sa Kartáginci odmietli vysťahovať do vnútrozemia, mesto dobyli.

Všetky tri púnske vojny Rimania vyhrali. Zo 700 000 obyvateľov Kartága sa asi 50 000 dostalo do otroctva, ostatní ( muži, ženy, deti) zahynuli pri obrane mesta, ktoré bolo zrovnané so zemou. Zničením Kartága Rím zlikvidoval svojho najväčšieho súpera a konkurenta v západnom Stredomorí a rozšíril svoje územie o nové provincie.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Púnske vojny