Obyvateľstvo sa delilo na 2 skupiny : patriciovia – príslušníci štátu; plebejci – nemali takmer žiadne politické práva, boli to remeselníci a roľníci. Poslední traja králi boli etruského pôvodu. . 5. kráľ bol Targuinius Priseus, vplýval na výstavbu mesta, ktorý naberal etruský ráz (kanalizácia, široké cesty). V pol. 6. stor. p.n.l. rástol vplyv remeselníkov a obchodníkov. Preto 6. kráľ Servius Tullius urobil reformu politického systému (ústavy). Rozdelil obyvateľstvo do piatich majetkových tried (tzv. majetkový cenzus), ktorý dal predpoklady hosp. rozvoja. Triedy sa ďalej delili na stotiny (centúrie). Povinnosťou tried bolo postaviť určitý počet stotín vojakov. Koľko stotín trieda postavila, toľko zástupcov mala v sneme (comitia centuria). Reforma obmedzila moc rodovej aristokracie a do popredia politiky sa dostávajú ľudia s majetkom bez ohľadu na pôvod. Posledného rímskeho kráľaTarguiniusa Suberba Rimania roku 510 p.n.l. vyhnali, zbavili sa etruskej nadvlády a tento rok sa považuje za koniec kráľovstva. Roku 474 p.n.l. Etruskov porazili aj Gréci z južnej Itálie. Rokom 510 p.n.l. začína obdobie rímskej republiky (až do r. 31 p.n.l.). Res publica – vec verejná, vedenie verejných záležitostí. Na čele štátu už nestojí kráľ ale dvaja konzuli ako najvyšší vojenskí velitelia, správcovia štátu a sudcovia.
Pri výkone úradu ich sprevádzalo 12 liktorov, sluhov (nosili znaky moci – zväzky prútov so sekerou). Neskôr im v súdnych prípadoch pomáhali prétori. Existoval ešte každoročne volený Zbor úradníkov (magistrát), ktorí mali podelené funkcie súvisiace s riadením štátu. Nižší úradníci boli kvestori (finančné záležitosti štátu) a edilovia(bezpečnosť a poriadok).
Každých 5 rokov boli volení cenzori – ohodnocovali majetok občanov a podľa veľkosti majetku ich zaraďovali do majetkových tried, tiež zoznam senátorov. V čase vojen bol na čele štátu diktátor, ktorý mal neobmedzené právomoci na pol roka. Rím s príbuznými latinskými mestami vytvoril tzv. latinský spolok, bojoval o nadvládu v strednej Itálii. V rokoch 406 – 396 p.n.l. definitívne porazili Etruskov a ovládli ich územie. Po ovládnutí strednej Itálie si získali Kampánie, ktorú ovládli Sammiti a po troch ťažkých vojnách (343 – 290 p.n.l.) si podrobili aj Sammitov. Postupom na juh na zač. 3. stor. p.n.l. narazili na grécke osady. Najvýznamnejšou bola Tarent (prístav), ktorý si na pomoc zavolal kráľa Pyrha v bitke pri Benevente. Rím tak ovládol celú Itáliu od Pádu po posledný výbežok Apeninského polostrova. Na dobitých územiach zakladali vojenské kolónie.
Vo vnútornej politike prebiehali boje plebejcov za zrovnoprávnenie s patricijmi.