Vyhlásil sa za diktátora a vládol v Ríme až do svojej smrti v r. 79 p.n.l. Jeho vláda znamenala posilnenie moci aristokracie.
V rokoch 74 – 71 p.n.l. vypuklo najväčšie povstanie otrokov. Otroci – gladiátori ušli z gladiátorskej školy v Capue pod vedením Spartaka. Armáda porazila otrokov a 6000 z nich ukrižovala pozdĺž Via Appia z Capuy do Ríma.
Roku 60 p.n.l. – prvý triumvirát (tajná dohoda) medzi : Gnaeus Pompeius, Marcus Licinius Crassus a Galius Julius Caesar, ktorý dostal do správy provinciu Gáliu. Pompius – správa v Hispánii a Crasus na Východe, kde bojoval proti Partom. Jednotlivo nemohli dosiahnuť post vládcu, preto si mali v rámci triumvirátu pomáhať k dosiahnutiu moci. Roku 53 p.n.l. Crassus zahynul. Medzi Pompeiom a Caesarom sa rozpútala vojna (49 – 45 p.n.l.). Caesar získal v Ríme neobmedzenú moc, jeho vláda znamenala rozpad republikánskeho zriadenia. Dal odhlasovať niekoľko zákonov , ktorými zmiernil staré Sullove nariadenia. Podrobil si Galiu, kde v niekoľkých bitkách porazil pôvodné keltské kmene. V čase, keď sa nachádzal v Galii začal proti nemu v Ríme Pompeius organizovať zradu. Caesar začal tiahnuť so svojím vojskom na Rím a Pompeia zahnal až do Egypta, kde ho nechal egyptský panovník zabiť. Caesar sa zaplietol do egyptských dynastických sporov a dosadil na trón Kleopatru. Vrátil sa do Ríma, kde začal vládnuť ako diktátor. Zakladal kolónie, kam sa sťahovali chudobní roľníci, najchudobnejším rozdával obilie. Na rímskom fóre dal vystavať niekoľko významných budov, pripomínajúcich jeho slávu. Caesar uskutočnil reformu kalendára, a obyvateľom provincií udeľoval občianske práva.
15. marca 44 p.n.l. ho pri vstupe do senátu 60 senátorov dobodalo na smrť (marcové ídy). Senátori chceli obnoviť republikánske zriadenie. V roku 43 p.n.l. vznikol druhý triumvirát (Marcus Aemilius Lepidus, Marcus Antonius, Gaius Octavianus). Oficiálne vystupovali ako úradníci republiky, ale tiež mali rozdelené sféry vplyvu. V bitke pri meste Fillipi v severnom Grécku porazili republikánov. Rozdelili si sféry vplyvu (Lepidus – Afrika, Antonius – Východ, Octavianus – Rím). V roku 31 p.n.l. Octavianus v námornej bitke pri myse Actium porazil loďstvo Marka Antonia a Kleopatry a územie Egypta pripojil ako novú provinciu.
16. januára 27 p.n.l. Octaviana senát požiadal , aby si ponechal dovtedajšie plné právomoci, udelili mu titul princeps senátu a titul Augustus. Prisvojil si úrad tribúna ľudu, konzula a najvyššieho kňaza (od 12 p.n.l.). Tým nezanikli republikánske inštitúcie, len ich všetky riadil jeden človek.