V Ríme zriadil zvláštnu osobnú stráž cisárov – prétoriánov a po dvesto rokoch občianskych vojen konečne nastolil mier. Svoju moc opieral o vojsko. Za výboje mu bol udelený titul imperátor. Viedol výbojnú zahraničnú politiku a hranice ríše posunul na rieky Rýn a Dunaj. Podporoval vznik germánskych kráľovstiev pod vplyvom Ríma (napr. Marobudovo alebo Vanniovo). Jeho vládou sa začína obdobie rímskeho cisárstva. Obdobie rokov 27 p.n.l. – 284 sa nazýva principát, pretože existujú republikánske inštitúcie. Vystriedali sa dynastie : Julsko – klavdiovská – Octavianus (27 p.n.l. – 14), Tiberius (14 – 37) – pokračoval v otcových reformách, Kaligula (37 – 41) – vládol despoticky, zomrel zavraždený senátormi, Claudius (41 – 54) – obnovil poriadok, Nero (54 – 68) – bol šialenec, konfiškoval majetok, vyberal vysoké dane, pretože potreboval peniaze na nákladné hry a výstavbu Ríma, podpálil Rím, aby získal inšpiráciu k svojej básni, neskôr z tohto požiaru obvinil kresťanov. Nakoniec proti nemu povstali všetci obyvatelia Ríma a Nero na úteku spáchal samovraždu. Tak sa skončila vláda tejto dynastie. Vojaci vo viacerých častiach ríše vyhlásili svpjich veliteľov za cisárov. Nakoniec zvíťazil Flavius Vespanius a zakladá Flaviovskú dynastiu : Flavius Vespanius (69 – 79) – obnovil kľud a poriadok, Tito (79 – 81) – pokračoval v otcovej práci a dokončil stavbu Kolosea, Domitianius (81 – 96) – vládol despoticky, dal sa uctievať ako Pán a Boh, prenasledoval senátorov, preto ho nakoniec zavraždili prétoriáni. Potom prichádza éra adoptovaných cisárov. Senát zvolil starého cisára M. Cocceia Nervu a aby zabezpečil pokoj v ríši, ešte za svojho života adoptoval hispánskeho vojvodcu M. Ulpia Trájána (98 – 117) – porazil Dákov a Peržanov a ríša za jeho vlády dosiahla najväčší územný rozmach. Bol posledným cisárom, ktorý viedol úspešné výbojné vojny. Hadrianus (117 – 138) – dal vystavať Limes Romanus (pás opevnení, vojenských táborov a strážnych veží na severnej hranici impéria), Antónius Pius (138 – 161), Marcus Aurelius (161 – 180) – „filozof na tróne“ , viedol obranné vojny proti Peržanom a Markomanské vojny (zač. v 166). Z tohto obdobia pochádza aj nápis na Trenčianskej skale (179). Commodus (180 – 192) – bol zhýralec, nakoniec zavraždený prétoriánmi. Podobne ako po Nerovej smrti aj teraz nastala rovnaká situácia a nakoniec v boji o moc zvíťazil Septimus Severus (193 – 211).
Bol zakladateľom Severovskej dynastie. Za jeho vlády zažil Rím posledné kľudné obdobie svojej existencie. Alexander Severus (211 – 235) – bol nakoniec zavraždený a nastalo obdobie 50 ročnej vojenskej anarchie.