Nastala kríza Rímskej ríše. Počas 3. storočia germánske kmene častejšie útočili na hranice ríše. Ríša už nezískavala nové územia ani otrokov. Ich miesto nahradili slobodní roľníci, tzv. kolóni. Prenajímali si pôdu od bohatých statkárov a ak neboli schopní splatiť úver stávali sa otrokmi. Aby sa zvýšila produkcia, začali sa zakladať rozsiahle domény – samosprávne veľkostatky hospodársky nezávisle od okolia, mali aj vlastnú remeselnú výrobu. Peniaze sa znehodnocovali. V roku 284 bol za cisára vyhlásený Dioklecián a toto obdobie až do roku 476 sa nazýva ako dominát, lebo cisár bol neobmedzený vládca nad všetkými (dominus et deus). Zaviedol systém zvaný tetrarchia – cisár mal svojho spoluvládcu a navyše každý mal svojho nástupcu. De facto tak vládli 4 cisári naraz a nemohlo sa stať, že bol vyhlásený iný cisár. Dioklecián v r. 305 odstúpil a nastala občianska vojna o moc. Jej víťazom sa stal Konštantín a od roku 321 vládol v ríši opäť ako jediný cisár. Ako prvý začal využívať na mocenské ciele kresťanstvo – v r. 313 Milánsky ediktom uzákonil kresťanstvo ako povolené náboženstvo. Vybudoval nové hlavné mesto na rozhraní Európy a Ázie – Konštantínopol. Niektorí cisári si priberali spoluvládcov, preto v roku 395 cisár Theodosius rozdelil ríšu na dve časti. V jednej sa rozprávalo latinsky a v druhej grécky. Od tej chvíle sa obidve časti vyvíjali oddelene. Tlak na hranice Západorímskej ríše sa začal stupňovať sťahovaním národov. Huni začali tlačiť pred sebou kmene Gótov, ktorí narazili na hranice Východorímskej ríše. Podpísali dohodu o spolužití, ale rímsky úradníci zneužívali ich pozíciu. Preto Góti zaútočili a v boji porazili rímske vojsko, v ktorom zahynul aj cisár Valens. Rímske vojsko bolo prislabé na obranu ríše, preto si vládcovia prenajímali na boj germánske kmene. Po čase im nemali čím zaplatiť, preto sa Germáni obrátili proti nim a zaútočili aj na Itáliu. V r. 410 pod vedením náčelníka Alaricha dobyli a vyplienili aj mesto Rím. Toto plienenie trvalo tri dni. Poslednou veľkou bitkou Rímskej ríše bola Bitka na Katalaunských poliach v Galii, kde proti Hunom bojovala rímska armáda spolu s kmeňmi Vizigótov pod vedením náčelníka Theodoricha, kmeňmi Frankov a Burgunďanov. Inému germánskemu kmeňu – Vandalom – sa podarilo cez Hispániu preniknúť do Afriky, kde založili kráľovstvo. Odtiaľ podnikli cez Sicíliu výpravu do Itálie a po druhý krát vyplienili Rím. Tentoraz po dobu dvoch týždňov. Západorímsky vládcovia sa už nedokázali účinne brániť proti presile.