V jednej z pecí sa zachoval fragment sklenej náramnice ultramarínovej farby s rôznofarebnými aplikáciami. Keltsko-dácku kultúru vystriedala na území dnešného mesta v 2. a 3. storočí przeworská kultúra z Poľska, charakteristická jednoduchou keramikou bez úch, zdobenou žliabkami a jamkami. Domáce obyvateľstvo sa práve v tom čase dostalo do styku s rímskymi provinciami, o čom svedčí nález zlatých a strieborných mincí z roku 1936 v brehu mlynského náhonu.4 Poklad rímskych mincí z Prešova patrí medzi najcennejšie dôkazy o existencii hospodárskych stykov Toryskej kotliny s rímskym impériom a súčasne zdôrazňuje jej význam ako jednej z najdôležitejších ciest do Zakarpatska. 3.-5. storočie je v histórii Prešova obdobím keramiky tzv. prešovského typu, považovaným za dedičstvo prvých Slovanov na našom území. Jeho najvzácnejším archeologickým dokladom je rozsiahla roľnícko-chovateľská osada (na dnešnej Budovateľskej ulici a Pavlovičovom námestí) so zvyškami jemnej, na kruhu krútenej keramiky, nápadne podobnej mladšej slovanskej keramike. Okrem hospodárskych objektov (pece, zásobnicové jamy} sa našli stopy po príbytkoch s kolovou konštrukciou a medzi zvyškami kostí domácich zvierat i kostené hrebene a spony, ojedinele aj železné nástroje, zbrane a množstvo železnej trosky, svedčiacej o intenzívnom hutníctve a kováčstve. Pre datovanie osady mala mimoriadny význam nájdená minca cisára Konštantína II. (337-361). Kontinuita osídlenia v poriečí Torysy v 5.-8. storočí sa predbežne ešte nedokázala. Historické slovanské obyvateľstvo je tu bezpečne doložené až na prelome 8.-9. storočia. Významné slovanské sídliská jestvovali práve na území Prešova; v spomínaných lokalitách odkryté roľnícko-chovateľské osady s mnohými slovanskými polozemnicami sú akiste zvyškami väčšieho centra, obývaného nepretržite od 8. storočia až do mladšej doby hradištnej v 10.- 12. storočí. Predpokladá sa, že Slovania sídlili aj na terase medzi riekami Sekčovom a Torysou - na mieste dnešného jadra stredovekého mesta. Archeologické výskum svedčia o tom, že vtedajšie slovanské obyvateľstvo malo vyspelú materiálnu kultúru. Poznalo tkáčstvo a hrnčiarstvo, pluh so železným lemešom, ovčiarske nožnice, obilie sa mlelo na dvojdielnych žarnovoch. Plynulú nadväznosť počiatkov na slovanské osídlenie Toryskej kotliny potvrdzuje nielen hradištná, ale i ranostredoveká keramika.