Slavomírove povstanie, ktoré vzápätí vypuklo na území Veľkej Moravy proti frankom, už markgrófi Viliam a Engelšal (správcovia Veľkej Moravy )nedokázali potlačiť. Preto sa Karolman ( syn Ľudovíta Nemca ) odvážil k riskantnému kroku. Prepustil Svätopluka z väzenia a postavil do na čelo vojska proti Slavomírovi. Svätopluk sa však pridal na stranu Slavomíra a zničil Karolmanovo vojsko. Veľká Morava bola opäť slobodná a mala nového panovníka Svätopluka(871-894 ).V tomto čase sa prvýkrát objavuje označenie Veľká Morava.

Svätoplukovi sa ako prvému pripisuje titul a postavenie kráľa. Po úspešnom odrazení útokov Frankov sa Svätopluk oženil so sestrou českého kráľa Bořivoja. Bol to úspešný politický sobáš, ktorý mu zaručil podporu u českého panovníka. V roku 874 uzavrel mierovú zmluvu s franským kráľom Ľudovítom Nemcom. To mu uvoľnilo ruky, aby dobyl územia Vislanov pri Krakove, Chorvátov v Dolnom Sliezsku a polabských Srbov až k rieke Sale. Veľkomoravská ríša na vrchole Svätoplukovej slávy mala asi okolo 350 tisíc km2. Svätopluk zomrel roku 894.Ešte pred smrťou rozhodol o rozdelení vlády v krajine medzi svojich synov. Svätopluk II. sa pravdepodobne stal nitrianskym kniežaťom a bol podriadený bratovi Mojmírovi II., ktorý bol panovníkom Veľkej Moravy.

Veľkomoravská ríša sa rozpadla okolo roku 907.Presný dátum rozpadu Veľkej Moravy nepoznáme, ale vieme, že roku

907 keď sa pri Bratislave odohrala bitka medzi Maďarmi a Moravanmi Veľká Morava už neexistovala.



Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Po Pribinovi pokračoval v šírení kresťanstva aj Rastislav. Usiloval sa upevniť nezávislosť svojej krajiny spod vplyvu Franskej ríše. Asi roku 861 sa obrátil na pápeža Mikuláša I. so žiadosťou o zriadenie vlastného biskupstva a poskytnutie misionárov ovládajúcich slovienský jazyk.

Pápež sa k tomuto kroku neodvážil, kedže si chcel udržať dobré styky s Franskou ríšou. Preto sa Rastislav obrátil na Byzantského cisára Michal III. Ten mu vyhovel a na naše územie poslal dvoch solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Týchto dvoch bratov určil cisár za vedúcich misie na Veľkej Morave. Konštantín a Metod zostavili slovanské písmo - hlaholiku. Následne na to začali prekladať Evanjeliá. Koncom jesene 863 prišli Konštantín a Metod so svojim sprievodom na Veľkú Moravu.

Popredné úlohy tejto misie boli: výchova domácich kňazov, šírenie kresťanstva a bohoslužby v domácom jazyku.

V sídle kniežaťa Rastislava bolo založené slovanské učilište.

Pôsobenie byzantskej misie, najmä používanie slovienskeho jazyka v liturgii, narážalo na odpor franských kňazov.