Preto sa vydali solúnski bratia na prvú cestu za obhajovaním svojho učenia. Zastavili sa u Koceľa na Blatenskom kniežactve. Pôvodne mali ísť do Carihradu, ale keď sa dozvedeli o smrti Michala III. odobrali sa do Benátok. Pápež Mikuláš I. ich pozval do Ríma, pretože sa dopočul, že nesú so sebou ostatky pápeža Klimenta. Pápež Mikuláš však medzitým zomrel a jeho nástupca Hadrián II. ich slávnostne prijal a schválil slovienský jazyk ako liturgický jazyk. Metod a niektorí žiaci boli v Ríme vysvätení za kňazov. Chorľavý Konštantín vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Roku 869 zomrel vo veku 42 rokov. Metod sa spolu so svojimi kňazmi chcel vrátiť späť na Veľkú Moravu. Zastavil sa však u Koceľa a ten mu odporučil, aby sa vrátil do Ríma a požiadal pápeža o vysvätenie za biskupa. Pápež Hadrián II. mu vyhovel a zriadil aj novú samostatnú misijnú cirkevnú moravsko-panónsku provinciu podriadenú priamo Rímu.Medzitým na Veľkej Morave prebiehalo povstanie a boje s Franskou ríšou. Bavorskím biskupi, ktorí boli nespokojní s výhlásením Ríma zajali pápežského legáta a arcibiskupa Metoda. Postavili ho pred súd. Po tom, čo sa dostal k moci Svätopluk sa aj veci okolo Metoda začali meniť. Ujal sa toho pápež Ján VIII. Zakročil proti bavorským biskupom a vyslal svojho legáta, aby uviedol Metoda do úradu arcibiskupa. Po uzavretí mieru s Franskou ríšou sa počet latinských duchovných začal zväčšovať. Aj keď všetci podliehali pod Metoda nedalo sa všetkému zabrániť.

Roku 878 bol pápež informovaný o sporoch medzi Metodom a latinskými kňazmi. Pápež vypočul obidve strany a to Metodovi prinieslo úplnú rehabilitáciu. Odobril aj liturgický jazyk a všetko to potvrdil bulou - Idustriae tuae. Aby uspokojil opačnú stranu vysvätil kňaza Wichinga za biskupa pre nitriansku cirkev. Bol však podriadený Metodovi. Po Metodovej smrti (885) sa Wiching postaral o zakázanie staroslovienskej liturgie. Ostatné vedúce osobnosti Veľkomoravskej staroslovienskej školy odišli do Bulharska alebo Chorvátska.