Na “vernisáži” Diovej sochy dostal od užasnutých prítomných otázku, či sa vybral na Olymp, aby si Dia prezrel, alebo Zeus sám z Olympu zostúpil a ukázal sa mu. Feidiovo umenie jeho súčasníci, Myrón a Polykleites, neprekonali; všetky svedectvá tej doby sa zhodujú, že bol jednoznačne najlepším umelcom z tejto trojice. Ani jeho nasledovníkom, Skopovi, Praxitelovi, či Leocharovi, sa nepodarilo prevýšiť Feidiovu slávu. Majster Feidias znesie porovnanie azda len so samotným Michelangelom a úloha vytvoriť sochu najvyššieho boha Grékov je porovnateľná snáď iba s poverením vyzdobiť Sixtínsku kaplnku. Feidias sa narodil začiatkom 5. st. pred n. l. v Aténach. Za jeho mladosti prebiehali grécko-perzské vojny, vraj sa ich aj ako radový vojak zúčastnil. Učiteľom sochárstva mu bol málo známy umelec Euénor, praxovať odišiel do Argu, do odlievárne bronzu. V rokoch 465-461 pred n. l. vytvoril svoje prvé veľké dielo – pomník na oslavu víťazstva pri Maratóne v Delfách. Z Feidiových sôch sa nedochovala ani jedna; všetky poznáme z opisov a kópií. Jedným z najvýznamnejších udalostí vo Feidiovom umeleckom živote bola práca na Aténskej Akropolis. Vytvoril pre ňu tri slávne sochy bohyne Atény. Približne v strede akropoly stála bronzová Aténa Promachos (vo zbrani), Aténu Lemnia (lemnijskú) si dali z bronzu zhotoviť lemnijskí Aténčania a v cele Partenónu stála Aténa Partenos (panenská) zo zlata a slonoviny.Takisto veľkolepá sochárska výzdoba Partenónu, ktorá je dielom kolektívu sochárov, sa uskutočnila pod Feidiovým umeleckým vedením. Na štítoch bolo v zložitej sochárskej kompozícii zobrazené Zrodenie Atény a Spor Atény s Poseidónom o Attiku. 92 metóp bolo vyzdobených vysokým reliéfom s výjavmi z gréckych bájí. Vstup do Partenónu, orientovaný na východ, dával panaténajskému sprievodu možnosť zahliadnuť svoju sochársku podobu v nízkom reliéfe pri vrchole steny chrámu.
Na svoju prácu na Akropolis však Feidias doplatil. Roku 432 pred n. l. ho súdny tribunál areopagu obvinil zo svätokrádeže a sprenevery. Téseovej postave na partenónskom štíte dal vraj Periklove črty, čím znesvätil hrdinovu pamiatku. Feidias namietal, že Téseus má tvár zakrytú svojou rukou a mečom a jej črty nemožno rozoznať. Protiargument súdu bol vskutku pádny a presvedčivý: zakrytie Téseovej tváre je mimoriadne rafinovaným počinom, ktorým chcel sochár zastrieť svoj zámer. Ďalšie obvinenie znelo, že postave Daidala dal pre zmenu podobu svoju, pretože ho zobrazil s plešinou a sochárskym kladivom. Sprenevera spočívala v nesprávnom vyúčtovaní zvyšku slonoviny zo sochy Aténa Pantenos. Nasledujúci záznam z priebehu súdu sa nezachoval. Rozsudok áno. Vinný.