V týchto bojoch už mali výraznú prevahu a Japonci sa ich postup pokúšali len márne zastaviť. V obrovských rozlohách Pacifiku má totiž pre vojnu rozhodujúci význam letectvo a lietadlové lode. V tej dobe už Japonci prišli o väčšinu svojich lietadlových lodí a najlepších letcov, s ktorými zahajovali vojenské ťaženia a tiež kvalita lietadiel, aj celého amerického arzenálu stále rástla. Stratégiou Američanov bol za pomoci „skokov“rýchly postup do japonskej vnútornej obrannej línie. Obchádzali silne bránené postavenia nepriateľa a útočili na slabo chránené ostrovy. Tu budovali základne, ktoré slúžili k neutralizovaniu ostrovov obsadených nepriateľom. Tieto ostrovy potom Japonci nemohli zásobovať a mnoho nevyužitých vojsk tak ostalo v tyle nepriateľa až do konca vojny.




Piate obdobie vojny ( 9.5.1945-2-9-1945 )

Boj protifašistickej koalície proti poslednému provokátorovy vojny - militaristickému Japonsku, ktorý trval plné štyri mesiace.

Nakoniec nasledovala jedna z najdôležitejších operácií v Tichomorí - obsadenie Filipín. Filipíny, ale predovšetkým ostrov Luzon, mal pre Japoncov obrovský význam. Ak by ho Američania obsadili, odrezali by tým Japonsku dodávky nerastných surovýn z Holandskej Východnej Ázie. Preto Japonci vyslali všetky svoje námorné sily, ktoré im ešte zostali, aby zabránili americkému vylodeniu. Tieto lode sa stretli s mohutnou americkou flotilou, rozdelenou do niekoľko zoskupení.
Bola tak vybojovaná najväčšia námorná bitka v dejinách ľudstva, ktorá sa zapísala do dejín ako bitka pri Leyte. Tu utrpelo japonské námorníctvo zdrvujúcu porážku a väčšina ich lodí bola potopená. Tým prakticky japonské námorníctvo prestalo existovať a do ďaľšieho priebehu vojny už nezasiahlo.
Po týchto porážkach sa Japonsko odhodlalo k poslednému zúfalému pokusu o zvrátenie nepriaznivej situácie a nasadilo do boja sebevražedné jednotky „kamikaze“. Aj keď spôsobovali tieto jednotky Američanom veľké problémy, nemohli už výraznejšie ovplyvniť porážku Japonska.