Je jednou z najmalebnejších a najzaujímavejších hradných stavieb na Slovensku. Jeho poloha a podoba v úzkom údolí Oravy na strmom skalnatom brale nad riekou Oravou sa zapisujú nezmazateľne do pamäti. Každý, kto prechádza cestou alebo železnicou pozdľž Oravy si musí všimnúť jeho meniaci sa obraz. Návštevníkov privíta zámok s niekoľkými nádvoriami, opravenými múrmi, strechami. Zámok sa skladá z 3 zretelných častí: horného, stredného a dolnného zámku. Najvyšia časť citadela je na strmom vápencovom skalnatom brale 112 m nad hladinou rieky Oravy. Stredú časť tvoria stredoveké stavby Korvínovho paláca a paláca Jána z Dubovej. V tomto priestore doplnili po roku 1800 aj ďalšie budovy, najmä Pálffyho palác. Dolný zámok tvorí predovšetkým Thurzov palác, hradný kostol, v ktorom sú pochovaný niektorí príslušníci thurzovskej rodiny a kde je pekný epitaf Imricha Thurzu, staršia, tzv archívna veža a terasa s glorietou. Na tejto terase sa niekolko rokou uskutočňovali divadelné letné predstavenia. Histoorické údaje sa 1. raz zmieňujú o Oravskom zámku okolo roku1267, keď sa spomína ako královský majetok. V tomto storočí postavili najmä budovy najvyššej časti dnešnéhozámku z kameňa a dreva. Neskôr vznikli aj budovy stredného zámku. Mená niektorých majiteľov alebo kastelánov zámku sa zachovali, po iných neostala ani zmienka. Medzi najstaršími to boli magister Donč, Lampert a iný. Neskôr zámok vlastnili príslušníci šlachtických rodov, z ktorých treba spomenúť najmä Petra Komorovského, od neho odkúpil zámok Matej a venoval ho svojmu synovi Jánovi Korvínovi. V období jeho panstva vznikol vedľa obytnej veže tzv Korvínov palác. Roku 1484 prešiel zámok do majetku rodiny Zápoľských a neskôr kapitána Mikuláša Kostku. V stavbe budov na Oravskom zámku pokračoval začiatkom 16. storočia ďalší jeho majiteľ Ján z Dubovej. Iniciálky jeho mena na mnohých miestach svedčia o tejto stavebnej činnosti, najmä v štvorposchodovom paláci, ktorý dal postaviť. Roku 1556 získal zámok od Václava Sedlnického Fraňo Thurzo, ktorým sa začalo na Oravskom zámku síce posledné, ale najvýznamnejšie stavebné obdobie. Už 1. z thurzovských majiteľov Oravského zámku Fraňo Thurzo začal stavať dolnú časť dnešného zámku od pevnostných múrov vyvýšenej plošiny, cez ktirú prechádza cesta tunelom k tretej zámockej bráne; thurzovský sa volá aj dolný palác, pri ktorom postavili aj zámocký kostol. Po smrti Fraňa Thurzu roku 1574 sa stal dedičom Oravského zámku až po 11 rokoch jeho syn Juraj, palatín a župan Oravy.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie