Oravský zámok

Je jednou z najmalebnejších a najzaujímavejších hradných stavieb na Slovensku. Jeho poloha a podoba v úzkom údolí Oravy na strmom skalnatom brale nad riekou Oravou sa zapisujú nezmazateľne do pamäti. Každý, kto prechádza cestou alebo železnicou pozdľž Oravy si musí všimnúť jeho meniaci sa obraz. Návštevníkov privíta zámok s niekoľkými nádvoriami, opravenými múrmi, strechami. Zámok sa skladá z 3 zretelných častí: horného, stredného a dolnného zámku. Najvyšia časť citadela je na strmom vápencovom skalnatom brale 112 m nad hladinou rieky Oravy. Stredú časť tvoria stredoveké stavby Korvínovho paláca a paláca Jána z Dubovej. V tomto priestore doplnili po roku 1800 aj ďalšie budovy, najmä Pálffyho palác. Dolný zámok tvorí predovšetkým Thurzov palác, hradný kostol, v ktorom sú pochovaný niektorí príslušníci thurzovskej rodiny a kde je pekný epitaf Imricha Thurzu, staršia, tzv archívna veža a terasa s glorietou. Na tejto terase sa niekolko rokou uskutočňovali divadelné letné predstavenia. Histoorické údaje sa 1. raz zmieňujú o Oravskom zámku okolo roku1267, keď sa spomína ako královský majetok. V tomto storočí postavili najmä budovy najvyššej časti dnešnéhozámku z kameňa a dreva. Neskôr vznikli aj budovy stredného zámku. Mená niektorých majiteľov alebo kastelánov zámku sa zachovali, po iných neostala ani zmienka. Medzi najstaršími to boli magister Donč, Lampert a iný. Neskôr zámok vlastnili príslušníci šlachtických rodov, z ktorých treba spomenúť najmä Petra Komorovského, od neho odkúpil zámok Matej a venoval ho svojmu synovi Jánovi Korvínovi. V období jeho panstva vznikol vedľa obytnej veže tzv Korvínov palác. Roku 1484 prešiel zámok do majetku rodiny Zápoľských a neskôr kapitána Mikuláša Kostku. V stavbe budov na Oravskom zámku pokračoval začiatkom 16. storočia ďalší jeho majiteľ Ján z Dubovej. Iniciálky jeho mena na mnohých miestach svedčia o tejto stavebnej činnosti, najmä v štvorposchodovom paláci, ktorý dal postaviť. Roku 1556 získal zámok od Václava Sedlnického Fraňo Thurzo, ktorým sa začalo na Oravskom zámku síce posledné, ale najvýznamnejšie stavebné obdobie. Už 1. z thurzovských majiteľov Oravského zámku Fraňo Thurzo začal stavať dolnú časť dnešného zámku od pevnostných múrov vyvýšenej plošiny, cez ktirú prechádza cesta tunelom k tretej zámockej bráne; thurzovský sa volá aj dolný palác, pri ktorom postavili aj zámocký kostol. Po smrti Fraňa Thurzu roku 1574 sa stal dedičom Oravského zámku až po 11 rokoch jeho syn Juraj, palatín a župan Oravy.

Zomrel v roku 1616 v Bytči a neskôr preniesli jeho pozostatky na Oravský zámok. Jeho syn Imrich Thurzo však nebol dlho majiteľom Oravského zámku, lebo už roku 1621 náhle zomrel pri rokovaniach o mier v Mikulove. Po jeho smrti sa podľa želania otca majetok nerozdelil medzi jednotlivých dedičov, ale ostal v celku, a tak vzniklo Oravské panstvo, ktoré neskôr dostalo názov Oravský komposesorát. Na jeho čelo volili direktorov spomedzi jednotlivých dedičov alebo ich potomkov. Udalosti nepokojného 17. storočia neobišli ani Oravu. Šlachtické povstania, najmä Tökölyho, zasiahli aj tento kraj, ktorý roku 1672 obsadila skupina povstalcov vedená zemplínskym zemanom Gašparom Pikom. Proti obsadenému zámku poslal cisár generála Sporka s vojskom, ktoré dobylo zámok, keď ho časť posádky zradila. Na podnet odborných pracovníkov vznikli na zámku roku 1868 muzeálne zbierky, v ktorých mali prevahu predmety so vťahom k lesnému bohatstvu Oravy a jeho ťažbe. Do roku 1918 sa vykonali na zámku aj niektoré opravné práce. Najväčšia stavebná oprava a reštaurovanie zámku od roku 1800 sa začala až po roku 1953, keď Oravský zámok prešiel medzi objekty štátneho kultúrneho majetku. Do roku 1968, keď Oravské múzeum v jeho obnovených priestoroch oslávilo sté výročie založenia svojich zbierok, vykonala sa väčšina opravných prác. Expozície Oravského múzea ukazujú život a kultúru oravského ľudu aj desaťtisícom návštevníkov. Vzhľadom na hodnotu a špecifickosť hradnej architektúry i pôsobivosť vyhlásili Oravský zámok už v 1. skupine za národnú kultúrnu pamiatku.

Glorieta- záhradný pavilón, malá stavba, stĺpový malý chrám v parku alebo na vyvýšenom mieste.