Žil zväčša v cudzine a za jeho neprítomnosti ho zastupoval jeho syn Karol, ktorý sa stal po otcovej smrti v bitke pri Kresčaku českým kráľom a nemeckým cisárom. Karol IV. (1346 – 1378) sa staral o kultúrne a politické povznesenie Čiech. Od r. 1333 bol markgrófom moravským. V Zlatej bule (1356) potvrdil z cisárskej moci slobodu Čiech oproti zvyšku ríše a v r.1348 založil štátoprávnu inštitúciu Česká koruna. R. 1348 založil univerzitu a Nové mesto v Prahe. Obnovil Pražský hrad, vybudoval Katedrálu sv. Víta a hrad Karlštejn. Dosiahol aj povýšenie pražského biskupstva na arcibiskupstvo, čím sa české krajiny cirkevne osamostatnili. Za jeho vlády neúmerne vzrástla moc vysokého duchovenstva. Hranice štátu rozšíril o Brandenbursko, Dolnú Lužicu a zvyšok Sliezska. Nedokázal však dosiahnuť trvalé udržanie prosperity. Karolov nástupca Václav IV. (1378 – 1419) nedosiahol otcovo postavenie. Za jeho vlády vzrástli rozpory vnútri vládnucej triedy a tým sa aj urýchlilo prepuknutie husitského revolučného hnutia. Príčiny vypuknutia husitských povstaní bol morálny úpadok cirkvi a prehĺbenie sociálnych protirečení. Podkladom bolo učenie Jana Husa o „dobrom a spravodlivom pánovi“ a jeho následné upálenie v Kostnici 6. júla 1415. Celé obdobie husitských povstaní začalo 20. júla 1419 Pražskou defenestráciou. V júni 1420 bola do Čiech poslaná prvá križiacka výprava. Vodcom husitov bol Jan Žižka z Trocnova, drobný zeman z južných Čiech a skúsený bojovník. Pod jeho vedením získavali husiti jedno víťazstvo za druhým. Husiti zostavili svoje požiadavky, Štyri pražské artikuly. Žiadajú v nich slobodné hlásanie slova Božieho, zavedenie prijímania pod obojím, odstránenie svetského panstva z cirkvi a trestanie ťažkých hriechov svetskou mocou. Po druhej križiackej výprave (1422) sa začínajú objavovať rozpory medzi samotnými husitami, ktorí sa rozdelili na strednú šľachtu a mešťanov (umiernenejší smer) a nízku šľachtu a poddaných (radikálnejší smer). Prvých si na rokovaniach o mieri v Bazileji kúpil rímsky cisár Žigmund. Husitské hnutie nedokázali potlačiť ani tri križiacke výpravy, ktoré v rozpätí júna 1426 a augusta 1431 útočili na Čechy. Hnutie potlačila až bratovražedná bitka pri Lipanoch (30. mája 1434), kde zvíťazil umiernenejší smer kališníkov nad radikálnejšími táboritmi. Českým kráľom sa stal Žigmund Luxemburský (1436 – 1437). Jeho dedič Albrecht Habsburský (1437 – 1439) po dvoch rokoch zomrel. Počas nedospelosti Albrechtovho syna Pohrobka bol zemským správcom Juraj Poděbradský z českej kališníckej šľachty. Ladislav Pohrobok (1453 – 1457) bolo súčasne českým aj uhorským kráľom. V r.