1457 v Prahe náhle zomrel a českým kráľom sa stal Juraj Poděbradský (1458 – 1471). Juraj od začiatku svojej vlády zveľaďoval kráľovské majetky, zvýšil kráľovské príjmy a zaviedol v českých krajinách poriadok. Napriek pápežovmu nesúhlasu snažil sa vytvoriť celoeurópsku koalíciu proti Turkom. Hoci kráľ Juraj zložil pápežovi tajný sľub poslušnosti, pápež vyhlásil bazilejské kompaktáty (ktorými sa Žigmund v Bazileji kališníkom zaručil dodržiavaním prijímania pod obojím) za neplatné, dal kráľa Juraja do „kliatby“ ako kacíra a vyhlásil proti kališníkom spolok Zelenohorská jednota, ktorej viaceré mestá (moravské, sliezske a lužické) sľúbili pomoc. Zelenohorská jednota podkopávala celistvosť štátu, najmä keď uhorský kráľ Matej Korvín začal viesť na pápežovu výzvu križiacku vojnu proti Čechám. Vojna sa vliekla niekoľko rokov. Matej Korvín za pomoci nemeckého patriciátu zabral Moravu, Sliezsko a Lužice a prijal titul českého kráľa. V bitke pri Vilémove (1469) padol Matej Korvín do zajatia. Zaviazal sa Jurajovi, že nebude útočiť, ale sľub nedodržal. Juraj, aby sa ubránil uhorským vojskám, začal hľadať pomoc v Poľsku. Za pomoc prisľúbil Jagelovcom nástupníctvo na český trón. Pred svojou smrťou dal zvoliť Vladislava Jagelovského za českého kráľa. Zatiaľ čo kališnícka šľachta bola za Vladislava II. Jagelovského, časť katolíckeho panstva a nemecký patriciát ďalej podporovali Mateja Korvína.
Za vlády Vladislava II. (1471 – 1516) a jeho syna Ľudovíta (1516 – 1526) panovnícka moc značne upadala. Od r. 1490 sa panovníci zdržiavali v Čechách len zriedka a politickú moc prevzala vysoká šľachta. Za Jagelovcov sa český štát stal typickou stavovskou feudálnou monarchiou. České panstvo sa zblížilo so strednou šľachtou. České kráľovské mestá nemali oporu v slabej vláde Jagelovcov. Za husitského hnutia si nadobudli rozsiahle panstvá na vidieku. Mestá boli tiež feudálnou vrchnosťou pre poddanské osady patriace mestu. Šľachta sa pokúšala mestám tieto panstvá odobrať. Zabraňovala im kupovať šľachtickú pôdu mimo mestského chotára. Mestá zasa bránili šľachticom kupovať v mestách domy. No najviac sporov vzniklo okolo mestských výsad, pretože šľachtici v poddanských dedinách varili a čapovali pivo a inak porušovali mestské práva. Na snemoch mohli zástupcovia kráľovských miest proti svojvoľnému porušovaniu mestských práv šľachtou len protestovať. Spory meštianstva so šľachtou riešila roku 1517 tzv. Svätováclavská zmluva.