FORMOVANIE EURÓPSKYCH MONARCHIÍ V OBDOBÍ VRCHOLNÉHO STREDOVEKU

VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA

Základom sociálnej organizácie stredovekej spoločnosti bola tzv. lénna sústava. Spočiatku sa léno (lat. feudum) udeľovalo len dočasne. Pôvodný vlastník mal právo pôdu, ktorá bola chápaná ako forma odmeny za služby vlastníkovi, kedykoľvek lénnikovi odňať. Vlastník pôdy získaval časť výnosu z pôdy, no zároveň sa zaviazal lénnika chrániť a obhajovať. Neskôr sa presadilo právo na dedičnú držbu lén a začala sa postupne formovať šľachta. Šľachta mohla vďaka tomu pôdu ďalej prepožičiavať. Vytvorilo sa tým hierarchické usporiadanie spoločnosti, ktoré malo tvar určitej pyramídy. Na vrchole pyramídy bol panovník, ktorému boli podriadení šľachtici (delili sa na viacero vrstiev). Spodnú časť tvorili nevoľníci a poloslobodní roľníci, ktorí sa tiež delili na množstvo skupín. Hierarchické vzťahy pritom nesmerovali len zhora nadol, ale aj zdola nahor → lénne putá boli vzájomné.

Poľnohospodárstvo

Vo vývoji poľnohospodárstva nastal výrazný zlom, ktorý podstatne zmenil podobu dediny. Tento proces začal v 12. storočí a nazýva sa agrárna revolúcia. Kým dediny vo včasnom stredoveku boli malé s pár domami postavenými bez usporiadania, dediny v 12.-13. storočí sa budovali ako ulicovky, pozdĺž potoka alebo cesty prechádzajúcej dedinou. Veľmi výraznou zmenou v poľnohospodárstve bol aj zánik dvojpoľného a vznik trojpoľného systému obrábania pôdy. Poľnohospodárstvo zaznamenalo aj prechod od dreveného náradia k efektívnejšiemu kovovému.

Stredoveké mestá

Stredoveké mestá mohli vznikať trojakým spôsobom: 1.nadviazaním na antické mestá (Benátky, Marseille, Barcelona, ...); 2.z významných remeselných a obchodných osád pod väčšími hradmi (Praha, Krakov, Bratislava); 3.na neosídlenom mieste na základe ekonomickej, vojenskej, či politickej potreby (Freiburg, Banská Štiavnica).
Mesto ako zvláštny prvok štruktúry stredovekej spoločnosti charakterizovalo najmä jeho osobité právne postavenie. Mestám udeľoval panovník tzv. mestské privilégiá (osobná sloboda mešťanov, vlastné súdnictvo, míľové právo), čím si udržiaval ich priazeň. Mestá sa preto často stávali oporou panovníka v bojoch proti šľachte. Remeselnícka výroba sa v mestách združovala do cechov.