referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Katarína
Pondelok, 25. novembra 2024
Európa v období vrcholného stredoveku
Dátum pridania: 13.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Kubiak
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 487
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 16m 10s
Pomalé čítanie: 24m 15s
 

Ich úlohou bolo organizovať výrobu a kontrolovať jej kvalitu.
Obyvatelia mesta boli sociálne rozdelení do troch skupín: 1.mešťania, ktorí mali úplné mestské práva (obchodníci a remeselníci); 2.obyvatelia s obmedzenými právami (tovariši, učni, sluhovia); 3.obyvatelia, ktorých život v meste upravovali zvláštne predpisy (duchovenstvo, šľachta, univerzitní učitelia a študenti).
V stredoveku existovalo v Európe viacero významných trás diaľkového obchodu. Kupci sa spájali do zvláštnych záujmových skupín, ktoré sa nazývali gildy a hanzy. Najvýznamnejšou z nich bola nemecká hanza (na jej začiatku ju tvorili len mestá Hamburg a Lübeck, v čase jej najväčšieho rozkvetu to bolo až 150 miest → tie zabezpečovali stále obchodné kontakty s Anglickom, Škandináviou, Ruskom a Nizozemskom).

Vzdelanosť

Novým prvkom v európskej kultúre sa v priebehu stredoveku stali univerzity. Poskytovali úplné vzdelanie, čo predpokladalo zvládnutie tzv. siedmich slobodných umení ( tie sa delili do dvoch skupín → trivium: gramatika, dialektika a rétorika a kvadrivium: aritmetika, geometria, astrológia a hudba). Univerzita mávala spravidla štyri fakulty: artistickú, právnickú, lekársku a teologickú. Za vyššiu formu vzdelania boli považované právo a medicína a najvyššie uznanie mala teológia. Prvé školy univerzitného typu vznikli v 12. storočí v Taliansku (Padova, Salerno, Bologna). Od polovice 12. storočia sa stáva dominantnou univerzita v Paríži. Významné postavenie mali aj anglické univerzity Oxford a Cambridge. Veľký význam pre stredovekú vzdelanosť mali kresťanské inštitúcie.

ANGLICKO

Koncom 8. storočia začali na Britské ostrovy útočiť Normani. Po smrti anglického kráľa Eduarda Vyznavača v júni roku 1066 si na trón začal nárokovať aj normanský vojvoda Viliam Dobyvateľ. 14. októbra 1066 porazil v bitke pri Hastingse kráľa Harolda II., dobyl Londýn a nechal sa korunovať za panovníka. Viliam Dobyvateľ vládol do roku 1087. Podarilo sa mu definitívne zjednotiť Anglicko a v oblasti Britských ostrovov tak vznikol silný centralizovaný feudálny štát. Odobral pôdu domácim anglosaským šľachticom. Túto pôdu začal prerozdeľovať medzi normanskú šľachtu. Pozemky však udeľoval iba v takej miere, aby mu novovytvorená vrstva barónov nebola schopná konkurovať. Vytvoril fungujúcu štátnu správu – grófstva, ktoré boli kontrolované šerifmi. Tí sa starali o administratívu, výber daní i o súdne záležitosti a zodpovedali sa priamo panovníkovi. S cirkvou sa vysporiadal hneď po svojom nástupe na trón a to tak, že obmedzil vplyv pápeža a sám sa vyhlásil za hlavu cirkvi. Za jeho vlády vzniklo aj prvé veľké štatistické dielo stredoveku → Domesday Book (Kniha posledného súdu). V roku 1086 ju zostavili putovné komisie a obsahovala všeobecný súpis držby jednotlivých grófstiev, počet obyvateľov. Stala sa podkladom pre stanovenie výšky daní. V poslednom roku Viliamovho panovania sa začal stavať aj známy White Tower.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Európa v období vrcholného stredoveku SOŠ 2.9588 2406 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.