Henrich porazil a zabil Richarda, čím definitívne ukončil spor, ktorý vyčerpal celú krajinu a výrazne oslabil šľachtu. Henrich Tudor si potom vzal za ženu Alžbetu z rodu Yorkovcov, aby spojil nároky oboch rodov na trón a vytvoril novú dynastiu Tudorovcov. Bol korunovaný ako Henrich VII. Využil bezmocnosť šľachty, potlačil viaceré povstania a vytrvalo si budoval silnú mocenskú pozíciu. Obdobie jeho vlády viedlo k stabilizácii a vzostupu Anglicka.

FRANCÚZSKO

Od roku 987 vládla vo Francúzsku veľmi silná dynastia Kapetovcov (jej zakladateľom bol Hugo Kapet), ktorá vydržala v priamej línii vládnuť vyše 340 rokov.

Po tom, čo v roku 1214 porazil definitívne francúzsky kráľ Filip II. August v bitke Bouvines anglického panovníka Jána Bezzemka a vrátil Francúzsku takmer všetky dŕžavy, dochádza v krajine k upevňovaniu kráľovskej moci.
V roku 1285 sa na francúzsky trón dostáva Filip IV. Pekný. Bol manželom Jany Navarrskej a jeho cieľom bolo spojenie navarrského kráľovstva s francúzskou korunou. Filip IV. sa preslávil najmä častými spormi s cirkvou. Tieto spory vyvrcholili avignonským zajatím pápežov. Hlavnou príčinou premiestnenia pápežskej rezidencie z Ríma do Avignonu bol spor medzi Filipom IV. a pápežom Bonifácom VIII. Idea štátnej moci sa stretla s ideou cirkevnej zvrchovanosti. Bonifác VIII. zomrel v roku 1303 na následky atentátu, ktorý uskutočnili zbojníci na čele s kráľovým kancelárom Nogaretom. Na pápežský stolec sa dostal Klement V., ktorého do funkcie pretlačil sám Filip IV. Klement V. sa rozhodol presídliť pápežskú rezidenciu do Avignonu. Územie Avignonu patrilo do mocenskej sféry francúzskeho kráľa. Začalo takmer 70-ročné avignonské zajatie pápežov (1309-1376). Filip IV. Pekný sa zaslúžil aj o rozpad rádu templárov. Templári disponovali po skončení križiackych výprav veľkým majetkom i politickým vplyvom. 13. októbra 1307 dal kráľ všetkých členov rádu zajať, skonfiškoval ich majetok a popredných predstaviteľov odsúdil na smrť. Znamenalo to ďalšie posilnenie kráľovskej moci a zároveň posilnenie medzinárodného postavenia Francúzska.
V roku 1328 zomrel bez mužských potomkov posledný zástupca kapetovskej dynastie Karol IV. Týmto sa výrazne vyhrotili napäté vzťahy medzi Anglickom a Francúzskom, pretože jedným z uchádzačov o trón bol aj anglický kráľ Eduard III, vnuk Filipa IV. Pekného. Šľachta však za kráľa zvolila Filipa VI., ktorý pochádzal z vedľajšej vetvy Kapetovcov, z rodu Valois, a bol synovcom Filipa IV. K vyhroteniu anglicko-francúzskych vzťahov prispel aj zámer Filipa VI.