Obkľúčené boli povstalecké jednotky v Cordobe a Granade. Na severe povstanie uspelo v Starej Kastílii, Leóne, Navare a takmer v celej Galícii. Tiež časť Aragónie (mestá Zaragoza a Teruel) padla do rúk povstalcov. Naopak Astúriu (s výnimkou Ovieda a Gijonu), Kantábriu a Baskicko hájili republikáni. Pri hraniciach s Francúzskom sa vytvoril front okolo Huescy (kt. bola v rukách nacionalistov). V Tolede obkľúčili republikáni plukovníka Moscarda, kt. sa opevnil v Alcazáry, starobylej vojenskej akadémii. Nevzdal sa a nakoniec sa nacionalistom (28. septembra- viac ako dva mesiace po obkľúčení) podarilo dobiť Toledo a zachrániť obrancov. Povstalci v Gijone už toľko šťastia nemali. Kto mal viac jednotiek? Na túto otázku nemôžeme seriózne odpovedať. Pokiaľ by sme sa spoliehali na Bolinove údaje, mali povstalci 80 tisíc mužov oproti 100 tisícom na republikánskej strane, nepočítajúc aspoň 500 tisíc mužov v robotníckych milíciách. Oproti tomu dobrovoľníkov na strane povstalcov bolo len necelých 50 tisíc. To je samozrejme tvrdenie len jednej zo strán zastúpených v konflikte a nemôžeme sa naň spoliehať. Aj pokiaľ milície svojím počtom prevyšovali pravidelnú armádu, mnoho ich členov nevedelo zachádzať so zbraňami, pretože v Španielsku nebola povinná vojenská služba a mnohí vtedy držali pušku prvý krát v živote v ruke. Názorová nejednotnosť v republikánskom tábore Ako vypadala celková situácia na strane republikánov? Po vypuknutí povstania sa do čela vlády dostal José Giral. Jeho jediným významným krokom bolo otvorenie armádnych skladov v Madride robotníkom. Po vypuknutí revolučného chaosu nemal fakticky žiadnu moc (rovnako ako prezident Azaña), zostali na začiatku vojny na svojich potoch hlavne preto, aby bola zachovaná kontinuita a zdanie buržoázne-demokratickej republiky, kt. by mohlo skôr presvedčiť Francúzsko a Anglicko o dodaní zbraní a podpore republiky. A tým sa dostávame k stanoviskám najrôznejších politických strán na oboch stranách. Najskôr teda stúpenci republiky. Najvýznamnejší boli socialisti (Partido Socialista Obrero Español- PSOE- Špan. socialistická robotnícka strana), s kt. boli spojené socialistické odbory (Union General de Trabajadores- UGT- Všeobecný zväz pracujúcich). Podporovali kolektivizáciu, milície UGT zohrali v prvej fáze veľkú rolu, ale neskôr sa ich rola zmenila podľa regiónov- v Katalánsku, kde došlo k zjednoteniu socialistov a komunistov (Partido Socialista Unificado de Cataluña – PSUC- Katalánska zjednotená soc. strana), sa neskôr postavili proti anarchistom.