Už skoro po sformovaní kabinetu bol vynútený jeho presun do Valencie. Prví dobrovoľníci zo zahraničia bojovali po boku špan. robotníkov už na zač. revolúcie, ale k vytvoreniu Interbrigád došlo až 12. októbra, 80 dní po vypuknutí rev., v Albacete. 1. Medzinárodnú brigádu vytvorili 22. okt. nemecký prápor „Thaelmann“, fran. prápor „Parížske komúny“ a tal. pr. „Garibaldi“, ku ktorým sa skoro pripojil poľský prápor „Dombrowski“ (každý asi po 800-850 mužoch). Prichádzali stále ďalší dobrovoľníci a tak 1. Brigáda (neskôr známa ako XI.) mohla 4. nov. zaujať pozície na madridskom fronte. Madridský výbor riadený majorom Rojom sa okrem Interbrigád opieral hlavne o udatný 5.pluk tvorený komunistami a samozrejme aj o húževnato bojujúce civilné obyvateľstvo. Taká bola teda voj. situácia na konci r. 1936. Čo sa odohrávalo za frontom? Ako som už uviedla, na nacionalistickej strane Franco preberá najväčšiu časť právomocí. Na územiach, kde prechodne zvíťazili biedne organizované (a ozbrojené) milície a čo boli skoro dobyté nacionalistami, často stihol civilné obyv. krutý trest za ich vernosť rep. Táto „vernosť“ prejavujúca sa zničením domov bohatých, pálením kostolov, zhabaním potravín zo sýpok veľkostatkárom, vraždenie kňazov a pod., bola trestaná podľa hesla „Na hrubú dieru hrubá záplata“. Tak mnohí, kt. neutiekli, boli zastrelení, iní odvedení do pripravovaných pracovných táborov (kt. mali najväčší rozsah až po vojne). Kde sa republik. milície udržali nastali pre bohatých ťažké časy. Ľudia podozriví zo sympatií k fašizmu boli strieľaní ľudovými revolučnými tribunálmi. Orwell popisuje,že Barcelona mu pripadal ako mesto, kde nie je žiadna buržoázia. Neskôr však zisťuje, že mnohí si obliekli monterky proste preto, aby prežili a akonáhle nastala vhodná situácia, zase sa svojej kamufláže zbavili. Kolektivizácia a sociálna revolúcia Čo si máme myslieť o už mnohokrát spomenutých kolektivizáciách a sociálnej revolúcii? Nájdeme mnoho tvrdení pre i proti. Nacionalisti všetko hneď odsúdili, ale aj množstvo republikánov vinilo anarchistov a kolektivizácie z neúspechu v bojoch. Kolektivizácie boli najbežnejším javom v Katalánsku, kde bolo kolektivizovaných 70% podnikov, vrátane tých najväčších. Skolektivizovaní boli trebárs aj čističi topánok. Riaditeľmi opustené podniky boli zaberané odborovými výbormi, opustené pozemky na vidieku zase roľníkmi. Jednalo sa hádam o prvú dlhodobejšiu šancu (vo veľkom merítku) presadiť myšlienky anarchizmu v praxi.