Buď priamou konfiškáciou al. „dohľadom“, keď bola továreň kontrolovaná komisiou zloženou zo zástupcov štátu a odborov. Len v Barcelone mal počet skolektivizovaných tovární dosiahnuť 3000 (70%) vo všetkých odboroch (energetika, telekomunikácie, doprava, bane, textilky, chemičky, sklárne, atď). Na zač. množstvo tovární zastavilo výrobu v generálnej stávke a manažment vo veľkej väčšine utiekol al. bol zlikvidovaný. Robotníckym komisiám sa potom podarilo zastavenú výrobu znovu obnoviť, aby bola k dispozícii vojnovému úsiliu ohrozenej republiky. Komunistická propaganda tvrdiaca naprostý opak (neskoré zapojenie sa Katalánska do vojny vinou anarchistov) bola len neskorším efektom „občianskej vojny v občianskej vojne“. Viď príklad úspešného anarchistického podniku električiek v Barcelone riadeného CNT. Reorganizácie (skôr nemysliteľné) znížili napr. počty zlievární v Katalánsku o 70. Zamestnanci týchto menších podnikov, často nerentabilných, prešli do väčších. Úspory prinieslo tiež odstránenie väčšej časti veľko- a maloobchodného reťazca. Centrálna distribúcia umožnila vykupovanie produktov za vyššie ceny bez toho, aby bola potreba zvýšiť cenu pre nakupujúceho. Samozrejme nič nefungovalo bez problémov- bolo stratených množstvo zahraničných trhov, niektoré suroviny či dodávatelia sa nachádzali na nacionalistickom území (rovnaké problémy mala však aj druhá strana). Na zač. r. 1937 bola vláda donútená uznať, že katalánsky vojnový priemysel vyrába desaťnásobok toho, čo celý zvyšok republikánskej časti (a to ešte nemuselo byť konečné číslo, keby nebol nedostatok niektorých rúd). V rukách štátu zostalo bankovníctvo (CNT mala plán na získanie zlatých rezerv, ale tesne pred jeho uskutočnením od neho ustúpila). Okrem ekonomických zmien nastali i zmeny sociálne. Dobrým príkladom je rola žien. Katolícke a nacionalistické Špan. im prisudzovalo rolu dobrých manželiek a matiek, ale vôbec nie plnoprávne uplatnenie trebárs v pracovných kolektívoch. V prvých dňoch revolúcie bojovali ženy po boku mužov úplne samozrejme a aj neskôr (i keď menej) boli zastúpené v milíciách, revolučných výboroch. Anarchistická organizácia Mujeres Libres (Slobodnej ženy) presadzovala práva žien a rozširovala tiež zdravotnícku osvetu. V republikánskej časti boli legalizované potraty. Tiež bolo robotníckymi hliadkami (na veľa miestach vystriedali políciu) zatvorených 75% verejných domov. Iným sociálnym fenoménom bola sociálna starostlivosť, odrazu ďaleko dostupnejšia pre široké vrstvy.